Ďumbier
Boh, hory, príroda, spoločenstvo. To všetko nás spájalo pri ceste za dobrodružstvom s názvom Ďumbier. Chrústom sme sa vybrali na cestu, počasie nám veru prialo už od začiatku. Zaparkovali sme, Vlasťo, Bajka a otec Martin si zobrali skialpy a ja s Aďkou sme dostali do výbavy lopáre a mohli sme sa vydať na cestu. (Zobraziť viac…)
Grófov obed
Autiaka sme zaparkovali na parkovisku na Sucháči a začala sa nahánačka za otčem 🙂 Popri reštaurácii na Sucháči sme zbehli na lúky nad Malachovom a prebehli na Ortútsku cestu, po zjazdovke nahor na zvážnicu. (Zobraziť viac…)
Hotel Choč
OM ráno spustil siete a zistil, že na Choči bude široko-ďaleko najlepšie počasie. Raz som tam už bola a pamätala som si len že je to dosť časovo náročný výstup s dosť veľkým prevýšením. Už je to len výstup s dosť veľkým prevýšením, časová náročnosť zavisí od prístupu 🙂
Kozí chrbát
Každoročne sa takto na Medzinárodný deň študenstva (alebo v jeho tesnom dosahu 🙂 ) vyberieme na spoločnú turistiku. Toho roku na Kozí chrbát. Tam som už bola, ale z Moštenice som ešte neišla. Zaparkovali sme pri Moštenickej kyslej a pobrali sa nahor v nepriazni počasia, no v družných rozhovoroch. (Zobraziť viac…)
Končitá
S podtitulom:“Poď, čakám ťa!“
Otec Martin ma vytiahol na beh do prírody. Jedno auto sme zaparkovali na Donovaloch, jedno v revúcach. Zjazdovka z Revúc je nekonečná, takže nahánačka otca Martina trvala dlho. Potom sa rozhodol odbočiť na Končitú: „Poď, čakám ťa!“ Jasné. Moje pľúca. Jazyk ešte v Revúcach. (Zobraziť viac…)
