Parkovisko v lyžiarskom stredisku Ždiar – Strednica sa mi na niekoľko dní stalo útočišťom. Prišiel som si oddýchnuť, trochu sa stíšiť a verím, že aj načerpať. V tomto čase som dva krát nazrel do okolitej prírody a pokúsil sa podať aj nejaký športový výkon. (Zobraziť viac…)
Tohoročná dovolenková sezóna je pospájaná z menších výjazdov do slovenských hôr. A teda, vzhľadom na počasie a dostupnosť chát, sme sa vybrali do Nízkych Tatier. Jedno auto sme zaparkovali na Čertovici už zrána, keďže po obede boli hlásené búrky. I keď každý portál hlásal dačo iné. Idúc na Lajštroch sme striedali krok a beh. (Zobraziť viac…)
Už podvečer prvého dňa letných prázdnin som zaparkoval na parkovisku v Spálenej a po poľavení dennej horúčavy som si dal zahrievací výbeh po asfaltke na Ťatliakovú chatu a späť. Aj keď slovo zahrievací pri súčasných horúčavách asi nie je vhodný termín. Večer kúpanie v potoku a pohárik whisky s knihou v ruke. (Zobraziť viac…)
1. Vápeč (dĺžka: 10km, stúpanie: 702m)
Prišiel máj a ja som zase po roku nahodil posteľ do transportéra a zavítal do Strážovských vrchov. Potreboval som si mentálne oddýchnuť, a tak som veľa nerozmýšľal a zamieril na overené parkovisko v sedle Homôlka. Ešte poobede som zvolil klasiku na dominantný vrch Vápeč (956m). Svojim tvarom a príkrymi vápencovými bralami pripomína Veľký Rozsutec v Malej Fatre, a aj preto patrí medzi vyhľadávané turistické ciele Strážovských vrchov. (Zobraziť viac…)
Prišla inšpirácia ísť si zabehnúť do Súľovských skál. Auto sme zaparkovali na parkovisku – Hrad Súľov, zaplatili parkovné a vyrazili sme na cestu. Pohodovou, krásnou cestičkou po vrstevnici a náčnom chodníku zároveň, s výhľadmi na pasúce sa ovečky sme prišli na Lúku pod Roháčom. (Zobraziť viac…)