Jahňací štít
Parkovisko v lyžiarskom stredisku Ždiar – Strednica sa mi na niekoľko dní stalo útočišťom. Prišiel som si oddýchnuť, trochu sa stíšiť a verím, že aj načerpať. V tomto čase som dva krát nazrel do okolitej prírody a pokúsil sa podať aj nejaký športový výkon.
Tentokrát to bol beh z Tatranskej Javoriny do Tatranskej Kotliny cez impozantné doliny Zadných a Predných Meďodolov, ktoré sa nachádzajú na rozhraní Vysokých a Belianských Tatier a oddeľuje ich famózne Kopské sedlo (1750m). Starší názov dolín bol Zadné a Predné Koperšády, ktorý je odvodený zo slova „Kopper“, a ten v Spišsko-nemeckom dialekte označuje meď. Vraj sa tu v minulosti ťažila meď a dokonca aj v samotnom Kopskom sedle boli dve štôlne. Len pre doplnenie súčasné nemecké názvoslovie pre doliny je Hintere a Vordere Kupferschächten.
Ja som ráno zaparkoval Caravelu v Javorine na parkovisku pracoviska Žilinskej univerzity, samozrejme za primeraný poplatok. Postupne som sa zahrial do pracovného tempa. Spočiatku ranný chlad vystriedala primeraná teplota, o ktorú sa postaralo slniečko, keď vybehlo spoza mrakov. Čoskoro som popredbiehal všetkých turistov a od altánku pri drevených medveďoch som až do sedla postupoval úplne sám. Bol to naozaj taký pohodový a oddychový beh 🙂
V sedle už bolo turistov viac a smerom k Bielym plesám pribúdali. Ešte v sedle ma zaujal rozhovor jedného mladého páru, ktorý som útržkom zachytil. Chalan dievčaťu zaujato vysvetľoval, ako polovica príbehu o Gilgamešovi je v príbehu o Ježišovi a teda, že Ježiš je celý „opajcnutý“. Dievča mu prikyvovalo a ja som si pomyslel: „Chudera, možno ani nevieš čo to je Epos o Gilgamešovi a Ježiša, toho naozaj málo poznáš“. Hm, hm… veď, kto ho naozaj dostatočne pozná…? V každom prípade Epos o Gilgamešovi je jedna z najstarších epických básní s rozsahom asi 3600 veršov, ktorá pochádza približne z roku 2000 pred Kristom. Najstaršia zachovaná verzia je asi zo 7 stor. pred Kristom a zachovala sa na asyrských hlinených tabuľkách. S biblickými pradejinami ju spája odkaz na potopu sveta, ale čo má spoločné s Ježišom a jeho posolstvom, to naozaj neviem…
Týmto a podobným úvahám som sa venoval v úseku Predných Meďodolov. Samozrejme nezabudol som ani na prírodu a nádhernú pestrofarebnú kvetenú, v ktorej dominovala do ružova sfarbená Vŕbovka úzkolistá. Ja by som v tomto období dal skôr doline pomenovanie „Farebné Meďodoly“. Na Chate Plesnivec som doplnil tekutiny a známym chodníkom som zostúpil do Kotliny. Čakanie na autobus som využil na obed v miestnej kolibe a na nejaké tie telefonáty. Potom už len po auto zaparkované v Javorine a presun na Strednicu, kde ma čakal oddych s knihou v ruke 🙂
