Druhý deň nášho tatranského výjazdu sme využili ponuku Belianských Tatier a to málo chodníkov, ktoré oficiálne majú turisti k dispozícii. Auto sme zaparkovali neďaleko ústia Monkovej doliny a pomaly vyrazili do Širokého sedla. Keďže som dal Greenovi slovo, že nebudeme robiť žiadne traily a ani iné bežecké aktivity, pomaly znamenalo doslovne pomaly… (Zobraziť viac…)
Niečo o Jahňacom štíte…
Viete, že nielen v Ötztalskych alpách sa nachádza Weißseespitze, ale aj v slovenských Vysokých Tatrách? V minulosti sa Jahňací štít (2229m) volal Biely štít alebo aj Štít Bieleho plesa, keďže preberal svoje pomenovanie od Bieleho plesa, zatiaľčo terajší názov odkazuje na mláďatá Kozy tatranskej, teda Kamzíka. V 18. storočí a pravdepodobne aj skôr bola celá táto oblasť známa ako záujmom so strany baníkov a hľadačov pokladov, tak aj intenzívnou loveckou aktivitou miestnych horalov, keďže bola bohatá na kamzíky. (Zobraziť viac…)
Inšpirovaní nádherou Tatier, po výstupe na Patriu, sme sa pobrali do nich opätovne. Vyrazili sme skoro ráno z Banskej Bystrice. Auto zaparkovali na parkovisku a temer od začiatku sme vystupovali na lyžiach k Popradskému plesu, zabočili sme do Mengusovskej doliny. (Zobraziť viac…)
Predpoveď počasia super, ubytko vybavené, nič nebránilo zamieriť do vyššej verzie Tatier. Voľba padla na štít Patria (2202 m. n. m). Skialpový sprievodca sľuboval široký svah, príjemný sklon… To by všetko bolo, nebyť mužského prvku našej výpravy a jeho náhlych inšpirácií. (Zobraziť viac…)
Po tom, čo si otec Martin obzrel terén v týchto miestach, tak doprial vidieť tú nádheru aj mne. Zobral ma so sebou. Auto sme zaparkovali na Štrbskom Plese okolo 7:00 hodiny. Pobrali sme sa po turistickej značke k vodopádu Skok, vyšli sme nad vodopád, minuli Pleso nad Skokom a pri Volích plieskach sme zabočili doprava a vďaka otčeho skvelej orietácii začali stúpať do Sedla nad Červeným žľabom. (Zobraziť viac…)