Kozí chrbát
Ako je všetkým známe, 17.november nám každoročne ponúka deň voľna. Nebolo tomu inak ani teraz a v našom UPC padol nápad zorganizovať jesennú túru v okolí Banskej Bystrice. Voľba padla na Kozí chrbát (1330m), ktorým končia Starohorské vrchy a začínajú Nízke Tatry. Dnešná turistická partia sa skladala z 8 členov a deň sme začali rannou omšou v UPC. Pokračovali sme spoločnými raňajkami a naplnení skvelým jedlom a pokojom (ako nám odkazovalo dnešné evanjelium) sme sa vydali do dedinky Moštenica, odkiaľ sa začínal náš dnešný výlet. Začali sme pekne zhurta rovno kopcom hore, no cestička sa menila každým krokom. Raz hore, raz po rovinke, bolo to naozaj pestré. Cestou sme stihli obdivovať aj nejaké tie hríby, popočúvať zvuky prírody a štebotanie vtáčikov. Po príjemnom úseku lesnou cestičkou sme sa dostali do sedla Hadlanka, kde sme sa zo žltej turistickej značky napojili na červenú, konkrétne na Cestu hrdinov SNP. Hustá hmla však zahaľovala všetko naokolo, tak sme ani nevedeli aký terén nás bude čakať zo sedla na Kozí chrbát. Vybrali sme sa prudkým kopcom hore, ktorý bol poriadne šmykľavý od blata a dal zabrať každému z nás. Úspešne sme sa však všetci dostali na vrchol, kde sme museli vybrať aj čiapky a rukavice, pretože miesto slniečka nás hore čakal mrazivý vzduch. Zababušení sme vytiahli nejaké tie dobroty od koláčov, čokolády až po jabĺčka a dodali sme si trošku energie. Nezabudli sme ani na spoločnú fotku a celí vymrznutí sme sa pobrali späť rovnakou trasou. Mokré listy však boli nevyspytateľné a každú chvíľu sme sa navzájom chytali pri polopádoch. Našťastie to ale každý ustál. Po celkom svižnej ceste dolu sme sa rozhodli ísť pozrieť ešte Moštenické travertíny a vodopád. Niektorí z nás dokonca stavili na otužovanie a otestovali studenú vodu z potoka. Pred nasadnutím do auta sme sa zastavili aj pri minerálnom prameni a nabrali vody i sily. Cesta späť do Bystrice bola neporovnateľne tichšia oproti tej rannej a naše telá vykazovali známky únavy. Všetci sme sa však tešili na perfektnú fazuľovú polievku z kuchyne otca Martina, na ktorej sme si spoločne pochutnali a zakončili tým našu novembrovú túru.
Myslím, že môžem za všetkých povedať, že to bol krásne strávený deň so skvelými ľuďmi a aj keď nám počasie nedovolilo pokochať sa okolitými výhľadmi aj tak sme si to nesmierne užili.
Report: Veronika
Rozsutec a Stoh
Sviatkom Všetkých svätých, ktorý je zároveň aj štátnym sviatkom, nám umožnil „predĺžiť“ si víkend. V pondelok pred týmto sviatkom sme naplánovali turistiku v Malej Fatre. Vzhľadom na skutočnosť, že Anička sa zotavovala po Covide a pľúca jej vládali menej ako obvykle 🙂 , sme sa rozhodli nakombinovať výkonnostné trasy. Rekonvalescenti mali možnosť využiť lanovku do Snilovského sedla, hrebeňom prejsť cez Chleb a pokračovať ďalej, kým nestretnú tím výkonnostne „zdatnejších“. (Zobraziť viac…)
Kotliská
V piatok večer sme sa vybrali po dlllllhom čase prespať na Kamennú chatu (vlastne prvýkrát od jej rekonštrukcie). Vystúpali sme k nej v hmle, dorazili až potme. Ale ráno na nás čakalo naozaj prekrásne slnečné jesenné počasie. Raňajky, kávička, debaty s Marcelom. Debatili sme, debatili, až nás nakoniec inšpiroval, že sme sa rozhodli nevydať smerom k Ďumbieru, ale na opačnú stranu. (Zobraziť viac…)
Voľný deň a fakt spomenutý v predchádzajúcom článku (ťažko naberateľná voda v pramienku) otčeho silne inšpirovali. Ráno zavolal, že berieme rúry do batohu a ideme k pramienku. Toma sme zaparkovali vo Vyšných Revúcach a pobrali sa nahor. Pokojne, sami. Slniečko nás začalo ohrievať. (Zobraziť viac…)