Súľovské skaly
Keď chceš pookriať na duchu i na tele, choď s bratmi do hôr.
Takto by sa mohla vyjadriť atmosféra už tradičných výletov nášho kňazského spoločenstva, ktoré už niekoľko sezón pravidelne podnikáme v jarnom období. Je pomerne náročné nájsť spoločný termín, na tieto výlety, ale zatiaľ sa nám to darí. Veď je vzácne byť spolu 🙂 (Zobraziť viac…)
Predúvratie
Čo keby sme tak prespali na Chate pod Náružím a zase raz nazreli do tejto časti Západných Tatier? Skrslo mi v hlave. Ukazovalo sa voľno, počasie malo byť ideálne, len nie všetky tatranské chodníky sú otvorené. Okolie chaty však ponúka dostatok možností turisticko-športových aktivít. A hoci sme okolo nej už neraz prechádzali, nikdy sme tam nespali. Odkomunikoval som túto myšlienku s ostatnými a bolo rozhodnuté 🙂 (Zobraziť viac…)
Chleb
Nie sme nejakí ranostaji, už dávno sa nám nepodarilo vstať tak skoro ráno, aby sme vyrazili z domu a vystúpali na vrchol ešte v čase, keď sa len príroda prebúdza do dňa a všade vládne pokoj naplnený nádejou nových príležitostí.
Takže z Banskej Bystrice sme sa ešte po pracovnej dobe presunuli do Šútova a cez Zajacovú a generál dopravili na Chatu pod Chlebom. Sem tam behom, sem tam krokom, jednoducho trailom. (Zobraziť viac…)
Krížna
Vytvoril sa priestor ísť spoločne do hôr aj na noc, i keď predpoveď počasia nebola veľmi vábna. Ale nie až tak úplne hrozná. A tak sme v trojici vyrazili z Banskej Bystrice károu na Salašky, kde sme ju odparkovali. Za krásneho počasia, slnečného a pokojného sme začali stúpať nahor cez Líšku na Krížnu. Naozaj po dlhom čase. Niektoré pasáže som si už vôbec nepamätala. (Zobraziť viac…)
Krížna
Pred sviatkami ma otče zobral vyvetrať do hôr. Konečne niečo dlhšie, nie len na chvíľku. Auto sme zaparkovali vo Vyšnej Revúcej, zaplatili parkovné a pobrali sa chtiac – nechtiac nahor. Samozrejme otče popredu, ja pozadu. Hovorila som si, však ma počká nad salašmi. Potom si hovorila, že ma počká pri odbočke. Potom som si myslela, že v sedle Ploskej. (Zobraziť viac…)
