Krížna
Vytvoril sa priestor ísť spoločne do hôr aj na noc, i keď predpoveď počasia nebola veľmi vábna. Ale nie až tak úplne hrozná. A tak sme v trojici vyrazili z Banskej Bystrice károu na Salašky, kde sme ju odparkovali. Za krásneho počasia, slnečného a pokojného sme začali stúpať nahor cez Líšku na Krížnu. Naozaj po dlhom čase. Niektoré pasáže som si už vôbec nepamätala. Je to strmé 🙂 Miestami beh, miestami krok. Teda otče bežal celý čas.
Spomla som na Ičovu stratenú lyžu. Kde asi je. Jej hľadanie.
Na Krížnej krátky oddych, pohodička, zapadajúce slnko. Nádhera. Výhľady. Dali sme druhú vrstvu a pobrali sa na Kráľovu Studňu, resp. do hotela. V tomto dušičkovom čase sme neišli priamou cestou, ale s modlitbou cez pamätný cintorín za obete tunajších hôr.
Ráno už nebolo také lákavé, mrholenie, vietor, blato na traverse. Ale aj to malo svoje čaro. Cez Úplaz späť k autu na Salašky. Neostalo na nás veľa toho suchého, ale bolo to super vypadnúť trošku preč.
