Vyšné Kopské sedlo
Druhý deň nášho tatranského výjazdu sme využili ponuku Belianských Tatier a to málo chodníkov, ktoré oficiálne majú turisti k dispozícii. Auto sme zaparkovali neďaleko ústia Monkovej doliny a pomaly vyrazili do Širokého sedla. Keďže som dal Greenovi slovo, že nebudeme robiť žiadne traily a ani iné bežecké aktivity, pomaly znamenalo doslovne pomaly…
Musím povedať, že som si to užíval. Ako zvyknem pri behu vypnúť alebo sa ponoriť do vlastných myšlienok, tak to bolo aj teraz. Nechal som Greena na čele skupiny, Barborka s Aničkou išli s odstupom za ním a ja som sa držal vzadu. Bolo mi tak fajn, že som ani nechcel ostatných dobehnúť, dokonca ani ich vidieť. Sám, moje myšlienky a dotyk Najvyššieho… Sem tam som urobil nejaké dokumentačné foto, niekedy som zase musel viac zamerať pozornosť na terén, bol mokrý a blato mazľavo klzké. Ovzduším prechádzala oblačnosť, ktorá sa príležitostne roztrhla a ponúkla zaujímavé scenérie.
V Širokom sedle sme sa počkali, niektorí navrhovali jedaciu pauzu, no vytiahol som ich ešte do Vyšného Kopského sedla. Oblačnosť sa otvorila a vybehlo slniečko. Oddýchli sme si, doplnili energiu, a potom už spoločne vyrazili ďalej. Biele plesá, Predné Meďodoly, Plesnivec s kofolou, a tak ďalej družne debatujúc až do Kotliny. Jednoducho pohodovo oddychové a krásne 🙂
Profil trasy
