Turistický klub UPC Banská Bystrica

Hehellervatnet

Prešli sme cez check-in v Dánskom prístave v Hirtshals, postavili sa k ostatným autám, čakali na nalodenie na trajekt ColorLine a dá sa povedať, že začalo naše dovolenkové dobrodružstvo. Po vyše 4 hodinách sme sa vylodili v Nórskom Kristiansand a s nadšením vyrazili cestou č. 9 do Rysstad, a potom nádhernou cestou Suleskarvegen k jazeru Øyarvatnet, kde sme mali naplánovaný nocľah. Dá sa povedať, že tradičný, pretože spravidla prvú noc v Nórsku sme už niekoľkokrát strávili pri tomto jazere. (Zobraziť viac…)

Trojkráľové svätenie

Ani toho roku sme neopustili našu tradíciu spoločného svätenia príbytkov. Otče s miništrantom Ičom prešli príbytky. Následne sme sa presunuli do Malachova. Anička, otče a ja bežecky z UPC, ostatok autami. Po krátkom otužovaní sme zasadli k spoločnému stolu, dobrotám, ale i k spomienkam, spoločným zážitkom.

Grófov obed

Autiaka sme zaparkovali na parkovisku na Sucháči a začala sa nahánačka za otčem 🙂  Popri reštaurácii na Sucháči sme zbehli na lúky nad Malachovom a prebehli na Ortútsku cestu, po zjazdovke nahor na zvážnicu. (Zobraziť viac…)

Hotel Choč

OM ráno spustil siete a zistil, že na Choči bude široko-ďaleko najlepšie počasie. Raz som tam už bola a pamätala som si len že je to dosť časovo náročný výstup s dosť veľkým prevýšením.  Už je to len výstup s dosť veľkým prevýšením, časová náročnosť zavisí od prístupu 🙂

(Zobraziť viac…)

Končitá

S podtitulom:“Poď, čakám ťa!“

Otec Martin ma vytiahol na beh do prírody. Jedno auto sme zaparkovali na Donovaloch, jedno v revúcach. Zjazdovka z Revúc je nekonečná, takže nahánačka otca Martina trvala dlho. Potom sa rozhodol odbočiť na Končitú: „Poď, čakám ťa!“ Jasné. Moje pľúca. Jazyk ešte v Revúcach. (Zobraziť viac…)