Ploská
Otče ma v rámci prípravy na beh RUNICA vytiahol na Ploskú. Toma sme zaparkovali a pobrali sa smerom na Chyžky. Jasné, že som trénera videla zhruba 5 min. Každý si úvodnú asfaltku vychutnával samostatne. Teda „počkal“ ma na jej konci. Schovaný medzi stromami. Stúpajúc som lapala po dychu a viac som kráčala ako bežala. No to ticho a prekrásny les, samota. Liečivé. Prešli sme popri salaši na hrebeň, konečne si trošku oddýchli a pokračovali na Ploskú. Viac-menej celkom sami. Na vrchole niekoľko ľudí. Tých sme viac začali stretávať cestou nadol, cez sedlo Ploskej. Ešteže sme narazili na bedľovú záhradku a mohla som trošku viac nabrať dych. I keď cesta nadol to už bola so záťažou 🙂 Ale paráda (našťastie sme mali obmedzené množstvo tašiek). ĎAKUJEM.
