Tak som sa po vyhrážkach, že nedostanem tortu, konečne pustila do písania. Trochu post-actum, ale predsa. Trojkráľové výstupy spojené so svätením domov majú v našom klube dlhšiu tradíciu ako klub, dokonca ešte dlhšiu, ako mnohí z nás (vrátane pisateľa článku) vôbec tušili, že budú žiť v srdci Slovenska. Začali sme tradične svätou omšou v UPC, pokračovali sme túto „zimu“ tradične smer Chopok, keďže inde nie...
Aby sme sa zbavili vianočných koláčikov pousádzaných na rôznych partiách tela, vybrali sme sa hneď po sviatkoch s Bajkou a otcom na lyže. Kvôli biednym snehovým podmienkam bola voľba jasná – Chopok. Tentokrát sme si to z Kosodreviny namierili priamo hore nepoužívanou zjazdovkou. (more…)
Po absolvovaní pracovného pohovoru a kukaní do počítača sme sa konečne o pol jedenástej vybrali smerom ku kopcom. Mala byť inverzia. A aj bola , nádhernáááá. Zaparkovali sme na Srdiečku, nahodili pásy a vychutnávali si ju plnými dúškami. Už klasicky sme po Kosodrevinu išli okrajom zjazdovky, stretli sme i ďaľších...
Na „kukaj“ kamerách nebolo akosi možné nájsť Chopok, iba samé biele obrázky, prípadne kývajúce sa stromy. No okolo ôsmej sme sa vykotúlali z UPC, išli sme si overiť, či je to naozaj tak. A bolo :). Na Srdiečku nás privítala hmla. Nad Kosodrevinou (tentokrát sme išli zjazdovkou od Hotela Kosodrevina...
Ranná svätá omša a šup ho na hory. Otec Martin nezvyčajne na sedadle spolujazdca, Sojáčik za volantom. Tentokrát sa nám podarilo zaparkovať na Srdiečku. Počasie nebolo ideálne, ale vykročili sme vpred – smer Demänovské sedlo. Po Kosodrevinu po zjazdovke na pásoch. Miestami aj s lyžami pod pazuchou (vlastne to iba...