Na Kráľovej holi
Keďže poniektorí sme ešte neboli na povesťami opradenej a básnikmi ospievanej Kráľovej holi a v piatok nás čakalo pracovné voľno, vo štvrtok po práci sme do áut naložili bicykle a vybrali sa na cestu. Zuza s Yetim ostali strážiť pustý hotel Pusté Pole a my sme sa vybrali popri riečke Hnilec smerom ku chatke Byčiarky. Asfaltovú cestu po čase vystriedala lesná cesta. Keďže pánska časť tímu mala rýchlejšie tempo, my (ja s Annou) sme z talóna vyťahovali kadejaké pesničky (napr. o tej Kráľovej holi). Chodník ku chatke bol po kalamite prepílený a vyčistený. Tak isto aj blízke okolie chaty. Všetky odtiene zelenej farby, voda zo studničky, dobroty do bruška, debatenie…
Po rannej kávičke sme sa vydali na Kráľovu hoľu. Kde-tu sme ešte postretli snehové polia, sprevádzalo nás zurčanie mini Hnilca, spev vtákov, kvetinky. Po krátkom čase sme prišli k dych vyrážajúcemu skalnému amfiteátru Martalúzka (o.Martin nám neraz toto miesto opisoval, no raz vidieť je viac ako sto razy počuť 🙂 ). Proste úplná paráda. Neopísateľná. Cítila som sa akoby kdesi v Narnii. Oči upierajúce sa na Aslana, my sme stáli na lúke ako na dlani a upierali sa na nás pohľady skalných brál. Chodník idúci k rázcestiu Tri studne sa tiahol popri vode. Od značky rázcestia sme odbehli na neďaleké skalné bralo okuknúť končiare Vysokých Tatier. Chodník na Kráľovu hoľu viedol spočiatku pomedzi kosodrevinu, potom pekne lúčinami až na vrchol k vysielaču. Slniečko svietilo, vetrík pofukoval. Posedeli sme si na lavičke, vychutnávali si okolité výhľady, pomodlili, podebatili, pofotili, čo to pojedli a vydali sa na cestu späť ku chatke. Tam sme nasadli na bicykle a spustili sa nadol. Ďakujem za výlet!
Dobry den. Mozem vas poprosit o kontakt na cloveka, ktory by mi vedel poskytnut info o prenajme chaty Byciarky na vikend. Martaluzka je moja srdcovka a velmi rad by som tam pobudol dlhsie. 🙂 Dakujem pekne.
Dobrý deň,
my sme len náhodne stretli Marcela, ktorý má v prenájme revír. Nemali sme v pláne spať na chate.