Trojkráľové svätenie
Ani toho roku sme neopustili našu tradíciu spoločného svätenia príbytkov. Otče s miništrantom Ičom prešli príbytky. Následne sme sa presunuli do Malachova. Anička, otče a ja bežecky z UPC, ostatok autami. Po krátkom otužovaní sme zasadli k spoločnému stolu, dobrotám, ale i k spomienkam, spoločným zážitkom.
Grófov obed
Autiaka sme zaparkovali na parkovisku na Sucháči a začala sa nahánačka za otčem 🙂 Popri reštaurácii na Sucháči sme zbehli na lúky nad Malachovom a prebehli na Ortútsku cestu, po zjazdovke nahor na zvážnicu. (Zobraziť viac…)
Hotel Choč
OM ráno spustil siete a zistil, že na Choči bude široko-ďaleko najlepšie počasie. Raz som tam už bola a pamätala som si len že je to dosť časovo náročný výstup s dosť veľkým prevýšením. Už je to len výstup s dosť veľkým prevýšením, časová náročnosť zavisí od prístupu 🙂
Končitá
S podtitulom:“Poď, čakám ťa!“
Otec Martin ma vytiahol na beh do prírody. Jedno auto sme zaparkovali na Donovaloch, jedno v revúcach. Zjazdovka z Revúc je nekonečná, takže nahánačka otca Martina trvala dlho. Potom sa rozhodol odbočiť na Končitú: „Poď, čakám ťa!“ Jasné. Moje pľúca. Jazyk ešte v Revúcach. (Zobraziť viac…)
Ďumbier
Naše „Rímske dozvuky“ začala každá partia inak. Anička, oM a ja sme vyštartovali sme z Trangošky cez Demänovské sedlo (cieľ Štefánička) a krupinská úderka: otec Marián, Laura a Jakub došli z Trangošky rovno na chatu.
Počasie nebolo stokrát lákavé, ale príroda áno. (Zobraziť viac…)
