Kotliská
V piatok večer sme sa vybrali po dlllllhom čase prespať na Kamennú chatu (vlastne prvýkrát od jej rekonštrukcie). Vystúpali sme k nej v hmle, dorazili až potme. Ale ráno na nás čakalo naozaj prekrásne slnečné jesenné počasie. Raňajky, kávička, debaty s Marcelom. Debatili sme, debatili, až nás nakoniec inšpiroval, že sme sa rozhodli nevydať smerom k Ďumbieru, ale na opačnú stranu. Z Derešov (2004m) sme si vychutnali výhľady a pobrali sa ďalej. Miestami poriadne fučalo, ale v úbočí Poľany (1890m) prevládal úplný pokoj. S výhľadom na Vysoké Tatry. Klesli sme do Krížskeho sedla (1775m) a tu sme už pomaly začali rozopínať bundy, zhadzovať vrstvy a pobrali sa úbočiami Liptovskej hole nadol. Stretali sme minimum ľudí. Všade nakolo len nádhera a pokoj, ticho. Až blížiac sa ku Kosodrevine sme začali stretať turistov. Tom nás čakal na parkovisku na Srdiečku a v ňom fajne vychladené radlery. Bolo to super-trúper.
Poznámka:
Náročky sme použili názov Liptovská hoľa, lebo pravdepodobne mnohí ani nevedia, kde sa nachádza, hoci ňou často prechádzajú. Takže toto pomenovanie patrí svahom nízkotatranského hrebeňa medzi Derešmi a Poľanou. 🙂
