Otec Martin ma zobral celkom nečakane vyvetrať sa do hôr. Objednali sme ubytko na Magurke a samozrejme s miernym meškaním sa pobrali z Banskej Bystrice. Toma sme zaparkovali pri Magurke, nahlásili príchod a pobrali sa nahor. Nechcelo sa mi, počasie bolo pochmúrne, dosť hodín. Po starej banskej ceste to bolo veľmi príjemné stúpanie do Sedla Latiborskej hole. Otec sa mi samozrejme v stúpaní stratil, ale toto oneskorené vyrazenie sa naozaj podarilo. Vyčasilo sa a na hrebeni k Zámostskej holi to bola totálna paráda, pokoj, zapadajúce slnko, sneh, výhľady. Cesta nadol mi ubehla veľmi rýchlo. A v Magurke sme si dali výborný steak. Paráda.