Nad Kosodrevinou
Otcov procesor sa ráno nechcel naštartovať a tak sme z UPC odchádzali po deviatej. Vyzdvihli sme Annu a pokračovali – smer Chopok. Chúďatko Zuzička to tentokrát musela zvládnuť so šoférkou (kvôli spomínanej chybe procesora) a možno aj preto miestami odmietala spolupracovať 🙂 Zaparkovali sme medzi Trangoškou a Srdiečkom. Otcov procesor stále nefungoval. Vyhadzoval chybové hlásenia, tak napr. vyložené lyže putovali späť do kufra (viď foto). (Zobraziť viac…)
Tak som sa po vyhrážkach, že nedostanem tortu, konečne pustila do písania. Trochu post-actum, ale predsa. Trojkráľové výstupy spojené so svätením domov majú v našom klube dlhšiu tradíciu ako klub, dokonca ešte dlhšiu, ako mnohí z nás (vrátane pisateľa článku) vôbec tušili, že budú žiť v srdci Slovenska. Začali sme tradične svätou omšou v UPC, pokračovali sme túto „zimu“ tradične smer Chopok, keďže inde nie je sneh. (Zobraziť viac…)
S Ďumbierom
Aby sme sa zbavili vianočných koláčikov pousádzaných na rôznych partiách tela, vybrali sme sa hneď po sviatkoch s Bajkou a otcom na lyže. Kvôli biednym snehovým podmienkam bola voľba jasná – Chopok. Tentokrát sme si to z Kosodreviny namierili priamo hore nepoužívanou zjazdovkou. (Zobraziť viac…)
Pod sedlom
Po absolvovaní pracovného pohovoru a kukaní do počítača sme sa konečne o pol jedenástej vybrali smerom ku kopcom. Mala byť inverzia. A aj bola , nádhernáááá. Zaparkovali sme na Srdiečku, nahodili pásy a vychutnávali si ju plnými dúškami. Už klasicky sme po Kosodrevinu išli okrajom zjazdovky, stretli sme i ďaľších členov klubu – časť rodiny Drugovcov (druhá časť ich rodiny bola už na Kamienke). (Zobraziť viac…)
