Nad Kosodrevinou
Otcov procesor sa ráno nechcel naštartovať a tak sme z UPC odchádzali po deviatej. Vyzdvihli sme Annu a pokračovali – smer Chopok. Chúďatko Zuzička to tentokrát musela zvládnuť so šoférkou (kvôli spomínanej chybe procesora) a možno aj preto miestami odmietala spolupracovať 🙂 Zaparkovali sme medzi Trangoškou a Srdiečkom. Otcov procesor stále nefungoval. Vyhadzoval chybové hlásenia, tak napr. vyložené lyže putovali späť do kufra (viď foto). Napokon sme to nejako zvládli. Lyže sme opäť vybrali, prešli na Srdiečko, zapli lyže a stúpali po okraji zjazdovky na Kosodrevinu. Samozrejme, ako vždy, procesor tu už fungoval v plnej zbroji. Obehol nás Miro Leitner a jeho kamaráti sa otočili kvôli poľadovici. Tak sme na Annine lyže napasovali po prvýkrát mačky (to musel byť pohľad…dve ženy zisťujú, ako to asi funguje) a išli. Až kým nepadal peší turista nasledovaný skalou. Ja som dala lyže na batoh a pokračovali sme … trápili sa. Anna to hrdinsky dotiahla na lyžiach skoro až na hrebeň. Miestami nás zahalila hmla, keď nebola, bolo vidieť úbytok snehu 🙁 Trochu zničení a trochu omrznutí sme za hluku helikoptéry došli na chatu (čas pre istotu nebudem zverejňovať), dali si čajík a išli nadol po zjazdovke. Nuž fajne a našťastie to tentokrát neboli smrteľné úrazy.
