Tak som sa po vyhrážkach, že nedostanem tortu, konečne pustila do písania. Trochu post-actum, ale predsa. Trojkráľové výstupy spojené so svätením domov majú v našom klube dlhšiu tradíciu ako klub, dokonca ešte dlhšiu, ako mnohí z nás (vrátane pisateľa článku) vôbec tušili, že budú žiť v srdci Slovenska. Začali sme tradične svätou omšou v UPC, pokračovali sme túto „zimu“ tradične smer Chopok, keďže inde nie je sneh. Vzhľadom na krátkosť času a hustotu lyžiarov sme zvolili Demänovské sedlo. Chlapi vyštartovali raketovým tempom, zatiaľ čo mi ostatné sme pokračovali v „tesnom“ závese. Na Kosodrevine sa však už začala prejavovať ich ochota počkať zaostávajúcich. Výstup do sedla sme absolvovali striedavo v slnku i v oblakoch. Lyžovačka dolu stála za to, nikde „prašánek“, niekde príjemne tvrdý podklad. Tak sme sa rozhodli, že si to dáme ešte raz. No za tu necelú polhodinku nám sneh tak obmäkol, že druhýkrát nadol to už bola drina. Smerom dolu sme na traverze tratili pásy a na Kosodrevine už bola jarná januárová lyžovačka s teplotou na trenky.V Banskej Bystrici na nás čakal štedrovečerný obed v podaní Milky (východ sa nezaprie).
