S Ďumbierom
Aby sme sa zbavili vianočných koláčikov pousádzaných na rôznych partiách tela, vybrali sme sa hneď po sviatkoch s Bajkou a otcom na lyže. Kvôli biednym snehovým podmienkam bola voľba jasná – Chopok. Tentokrát sme si to z Kosodreviny namierili priamo hore nepoužívanou zjazdovkou. Smerom hore nám s Bajkou zdvihol sebavedomie chlapík, ktorý nás obiehal, keďže on sa pachtil s mačkami a my sme šli na pásoch ako nič 🙂 Otec bol samozrejme ďaleko pred nami. Usadil sa na skalku a kochal sa okolím, kým sme sa dotrepali. Navrhol ísť sa pozrieť na vrchol Chopka. Nabiehali sme naň, vzhľadom na našu polohu presne z opačného smeru, ako vedie turistický chodník. Chvíľu to šlo ešte na lyžiach, potom sme to už vypli. Hrebeň bol vyzdobený krásnymi nafúkanými namrznutými útvarmi, ktoré miestami pripomínali hlavičky karfiolu, miestami krídla či chvosty vtákov. Kochanie sa krásnou divočinou trvalo len dokiaľ sme sa prehupli cez hrebeň, kde už nás vítali davy lyžiarov. Na Kamienke sme sa pretlačili do radu na čaj a posilnení zlyžovali dole.
P.S. Na vrchole Chopka sme si dopriali filozofickú chvíľku. Deň predtým sme pozerali tretí diel Barabášových Príbehov tatranských štítov, kde istý poľský horský vodca používal krásny výraz „tatiernictvo/tatiernik“ (podobne ako alpinizmus/alpinista). Povedali sme si, že škoda, že sa toto slovo na Slovensku nepoužíva, veď predsa tatranské lezenie/chodenie je o niečom celkom inom ako alpské. A prišli sme na to, že jediný spôsob, ako ho dostať do života, je začať ho používať. Takže týmto revolučným spôsobom chceme využiť náš skromný portálik 🙂
