Štart
Rok sa s rokom stretol a my sedíme spolu s Jaríkom a novou persónou pre toto podujatie Barborkou ( ináč v tejto sezóne našou najaktívnejšou členkou, čo sa prejavilo aj na jej výbornom výsledku ) v motore a smerujeme do Tatranskej Lomnice na tretí ročník Skialp Grand Tour – ďalej len SGT (večerný výšľap zjazdovkou na čučoriedky). (Zobraziť viac…)
Vidličky
Krásne nedeľné ráno nám pomaličky pridávalo na nálade. Dá sa povedať, že s pribúdajúcou výškou stúpala aj naša dobrá nálada. Výlet na skialp som mal naplánovaný už pár dní predtým, ba dokonca som sa naň veľmi tešil, lebo po relatívne namáhavom týždni, bolo treba vyvetrať hlavu. Večer ešte zavolal Green, či zoberiem aj jeho manželku, a keďže jemu sa nechce nikam ísť, nebude sa musieť obetovať :). Ja som mu ponúkol, aby išiel aj on, lebo predpoveď počasia sa ukazovala veľmi priaznivá. V deň štartu sa síce dostavili obaja, no nakoniec so mnou išla iba Bajka. Greenovi sa chuť okúsiť nový sneh a krásne počasie ešte nedostavila. (Zobraziť viac…)
Nedeľné ráno bolo spočiatku hmlisté, zaspatá nálada v aute (vyrážali sme 6:30), ale i napriek týmto faktom sme sa cieľavedome blížili k horám. Cestou sme zvolili za destináciu Ďumbier Trangošskou dolinou (kvôli možnej potrebe využiť pohodlie chaty ženskou časťou tímu). Vediac, čo bude nasledovať (Zobraziť viac…)
Ďumbier
Pre víkendovku na horách sme už tradične zvolili polovíkendový čas – noc z nedele na pondelok, kde na chatách už niet ani nohy. V snahe vyhnúť sa davu lyžiarov sme ako výstupovú trasu zvolili Demänovské sedlo, netradične už zdola od cesty – lesom. Anička tradične zaostávala – niet div – však niesla na chrbáte Chowanieca aj Krajčíroviča, čo ju stálo nemalé úsilie. Bajka to však ocenila a pre povzbudenie je kreslila do snehu obrázky :). Na Demänovskom sme sa počkali a v sprievode kamzíkov sme sa vydali na Ďumbier. Tam už vládlo typicky ďumbierske počasie – vrchol sa raz skrýval v oblakoch, potom sa v zápätí vyjasňovalo, čo už tradične vytváralo nádhernú „podívanú“. Na chate nám bolo hej. Okrem nás už len partia Austrálčanov. A čučoriedkový a brusnicový dezert, domáce zemiakové placky (mňam), himalájske dobrodružstva Aničiky a príjemné posedenie. Na izbe sme ešte odrovnali už spomínaných pánov CH&K a boli sme zrelí do postele (inak Greenovské nové turistické poháre sa osvedčili). Ráno sme sa zobudili do gýčového počasia. Vyšľapli sme si to ešte raz na Ďumbier a potom sme dali parádny zjazd dole žľabom, trošku nás vytrápila škrupinka, no na konci nás čakal bonus v podobe otca Mariána a Zuzky, ktorí šli náhodne okolo. A keď zbadali lyžiarov v žľabe, podľa vlastného vyjadrenia zhodnotili, že to môže byť jedine Martin, a tak nás chvíľku počkali.
Ďumbier
Túto skialpovú sezónu sme ešte na Ďumbieri neboli. Väčšinou sme išli za ako tak dobrými snehovými podmienkami do Demänovského sedla alebo na Chopok. Neskôr prišla choroba a nejaké tie povinnosti, a tak sme sa na Ďumbier vybrali až teraz. Vlastne sme váhali kam ísť, lebo sme boli nejakí zlenivelí 🙂 a počasie, hlavne v Banskej Bystrici bolo skôr na spanie ako na prechádzku. Po dlhšom uvažovaní v aute, Barborka rozhodla: „Poďme na Štefáničku“.
