Chata Plesnivec
Predpoveď na tento deň nebola veľmi priaznivá, hlavne čo sa týka vysokohorského prostredia. Na skialp sa už oficiálne nedalo ísť z dôvodu známych ochranárskych obmedzení, a tak som začal realizovať myšlienku, ktorú som si už pár dní pred mojim vycestovaním do Popradu zaumienil.
Trasu som už poznal z bežeckej skúsenosti na jeseň. Len pripomeniem, že ide o pekný turistický chodník z miernym tiahlym stúpaním. Ide o prevýšenie približne 520m na zhruba 5 km úseku. Vyrazil som z Tatranskej Kotliny po zelenej značke až na Chatu Plesnivec a tou istou trasou som išiel aj nazad.
Končiare boli v oblakoch, z pod ktorých bolo ešte vidno zasnežené polia, avšak po Chatu Plesnivec prevládalo pekné jarné počasie. Cestou som stretol dve skupinky ľudí a dve pravdepodobne páriace sa vretenice 🙂 Jedna s typickou kľukatou čiarou (vipera berus – asi samček) a druhá čisto čierna (vipera berus, morfa prester – asi samička).
Tešil som sa na dobrý bylinkový čaj, avšak chata je v tomto mimo-sezónnom období otvorená iba počas víkendov.
Ináč všade prevládal pokoj, takže bolo možné si vychutnávať krásu Božieho stvorenstva a jeho prítomnosť v našej blízkosti. Túto atmosféru posilnila zaujímavá kaplnka sv. Huberta v Tatranskej Kotline, pri ktorej som sa cestou nazad zastavil.
