S Ďumbierom
Aby sme sa zbavili vianočných koláčikov pousádzaných na rôznych partiách tela, vybrali sme sa hneď po sviatkoch s Bajkou a otcom na lyže. Kvôli biednym snehovým podmienkam bola voľba jasná – Chopok. Tentokrát sme si to z Kosodreviny namierili priamo hore nepoužívanou zjazdovkou. (Zobraziť viac…)
Pod sedlom
Po absolvovaní pracovného pohovoru a kukaní do počítača sme sa konečne o pol jedenástej vybrali smerom ku kopcom. Mala byť inverzia. A aj bola , nádhernáááá. Zaparkovali sme na Srdiečku, nahodili pásy a vychutnávali si ju plnými dúškami. Už klasicky sme po Kosodrevinu išli okrajom zjazdovky, stretli sme i ďaľších členov klubu – časť rodiny Drugovcov (druhá časť ich rodiny bola už na Kamienke). (Zobraziť viac…)
Kdesi pri Kamienke
Na „kukaj“ kamerách nebolo akosi možné nájsť Chopok, iba samé biele obrázky, prípadne kývajúce sa stromy. No okolo ôsmej sme sa vykotúlali z UPC, išli sme si overiť, či je to naozaj tak. A bolo :). Na Srdiečku nás privítala hmla. Nad Kosodrevinou (tentokrát sme išli zjazdovkou od Hotela Kosodrevina priamo nahor) sa pridal k tomu i ten vetrík. V sedle sa z hmly stala hmlisko a z vetríka poriadny vetrisko. (Zobraziť viac…)
V Demänovskom sedle
Ranná svätá omša a šup ho na hory. Otec Martin nezvyčajne na sedadle spolujazdca, Sojáčik za volantom. Tentokrát sa nám podarilo zaparkovať na Srdiečku. Počasie nebolo ideálne, ale vykročili sme vpred – smer Demänovské sedlo. Po Kosodrevinu po zjazdovke na pásoch. Miestami aj s lyžami pod pazuchou (vlastne to iba ja kvôli minulo týždňovému pádu a toho týždňovému strachu 🙂 ). (Zobraziť viac…)
S Ďumbierom
Tím sa zúžil, Anna trochu zaspala, no napriek tomu sme sa po rannej sv.omši vybrali kdesi… Chopok, Ďumbier. Obzreli sme terén zo Srdiečka, zaparkovali na Trangoške a s lyžami na ruksakoch vyšli na Srdiečko (parkovisko bolo už plné). Okrajom zjazdovky sme vyšli na Kosodrevinu. To, prečo otec nie je na fotkách, je všetkým jasné. Odbočili sme po chodníčku do Demänovského sedla (vďaka otčeho inštrukciám cez telefón). (Zobraziť viac…)
