Turistický klub UPC Banská Bystrica

Na rozhľadni

Keďže Sedembolestná Panna Mária nám zabezpečila voľno, tak sme sa rozhodli naplno to využiť a objaviť zas nejakú časť Malých Karpát. Partia „ja  a Lucka“ sa tentoraz rozšírila o troch nových členov: Peťa, moju spolužiačku Lauru a Luckinu kamarátku Majku. Po dlhom zvažovaní a mnohých zmenách cieľovej destinácie sme sa nakoniec asi o desiatej večer rozhodli, že zajtra sa vyberieme na Veľkú homoľu, odkiaľ by sme mali mať dobrý výhľad na okolie.

Ráno sme sa všetci dopravili do Modry, kde sa nám úspešne podarilo nájsť modrú značku. Tá smerovala popri Štúrovej lavičke (lavičiek tam bolo dosť, ale asi ani jedna Štúrova) cez stále meniaci sa les až hore na Veľkú homoľu, ktorá má neslýchaných 709 m n. m. Ba dokonca sa na vrchole nachádza aj rozhľadňa, takže sme boli ešte vyššie. Problém však bol v počasí, a teda ten výhľad bol taký pobiednejší, priam žiadny. Tak sme ešte trochu zišli na opačnú stranu k Trom jazdcom – skalnatým útvarom, na ktoré sme sa pokúšali vyliezť, no bez veľkého úspechu. Tak sme sa aspoň najedli, vyšli späť na Veľkú homoľu a pustili sa po červenej smerom k Zochovej chate. Na tú sme však nedošli, lebo cestou sa nám ponúkla odbočka na žltú trasu smerujúcu dole na Zámčisko a potom do Modry.
Zámčisko (468 m) predstavovalo archeologickú lokalitu hradiska využívaného najneskôr od staršej doby kamennej, čiže proste dávno. Uchyľovali sa tam obyvatelia z oblasti Modry v prípade nebezpečenstva. Dnes sa zachovali už iba valy s priekopou, no je odtiaľ pekný výhľad na nížinu, v minulosti veľmi dôležitý pre kvôli dobrej obrane.

Cestou zo Zámčiska do Modry sme sa napojili na zelenú a neskôr na modrú, ktorou sme už išli smerom hore. Tak sme šťastlivo našli auto zaparkované pri viniciach a odviezli sme sa kúsok do centra Modry. Tam sme si vo vínnej reštaurácii u Ludvika dali dobré vínko, veď ako ináč.

Na záver básnička z informačnej tabule na Zámčisku:

zrazu vítajú Ťa hradieb skaliská,

tie pozostatky Zámčiska,

Matka Zem ich pre nás chráni,

prikrývkou pôdy tajomstvo predkov bráni,

tajomstvo národa v sláve slova

národ, ktorý už dosť má boja,

predkovia naši zhynuli tu pred časom v boji,

tu kde Láska k predkom, potomkov spoluprácou znovu v sile spojí

bez zbraní a bez boja

prácou krásu obnovia

(Gorazd Petresovicz)