Neviem ako vy, ale mne v poslednom čase najviac chýba práve čas 🙂 Presnejšie chýba ten, v ktorom je možnosť zastaviť sa, prehodnocovať, oddychovať a „načrieť z Prameňa“… Po dlhšom období som opäť mohol čerpať z Božej prírody a absorbovať jeho krásu trochu ďalej, ako „narýchlo“ na Suchom vrchu.
Mal som možnosť stráviť niekoľko dní, pracovno-oddychovo, na Donovaloch. Som rád, že to bolo práve v období, keď špeciálne myslíme na tých, ktorí už z tohoto sveta odišli… Barborka ma poobede odviezla do Nižnej Revúcej a ja som si prebehol – myslím, že pre mnohých známy – hrebeň na Donovaly. Pobyt v prírode a jej nádherné jesenné čaro ma nútilo neraz zastaviť a prenikať krásu, ktorá ma obklopovala.
Na celej trase som nestretol ani len človiečika, a tak som si ju mohol v „tichosti“ užívať. Skutočne vďaka za… 😉