Jastrabia veža
Po jednodňovej pauze, ktorú sme využili na dohnanie spánku a z regenerovanie v popradskom AquaCity, som sa rozlúčil s väčšinou výstupového tímu, a tentokrát sám, ako správny horský vlk 😉 som sa vybral Dolinou Zeleného plesa na Jastrabiu vežu. Počasie bolo gíčové, túra pohodová, výhľady úžasné, jednoducho paráda. Veď posúďte.
Na Priečnom sedle
Ešte ráno sme nevedeli, čo bude presným cieľom nášho dnešného výletu… Baranie rohy či Jastrabia veža? Vyzdvihli sme Aničku a vydali sa na Téryho chatu. Stúpajúc sa občasný sneh menil na snehové polia. I napriek šmykľavému podkladu sme stretli množstvo turistov. Rýchlosť výstupu jednotlivých členov nášho tímu bola, samozrejme, veľmi odlišná. Roztratená štvorica sa opätovne zišla na chate. Občerstvenie, teplý čaj a krátky oddych. Následne sme sa vydali ďalej. Nad chatou ešte krátke váhavé rozhodovanie… (Zobraziť viac…)
Na Zbojníčku
Posledných pár hodín pred odchodom do Popradu som sa neprozreteľne započúvala do predpovede počasia. Pamätám si len to najpodstatnejšie – šarmantná dáma oznamuje, aby sme sa nasledujúci deň vyhli turistike. Považovala som to za dobré znamenie, keďže rovnaká výstraha už tradične odštartováva naše učiteľské výlety. Tento rok bola naším cieľom Zbojnícka chata.
Naša tradičná zostava – Otec Martin, sestra Lívia, Jožo, Marcel, Laco, Tomáš, Baška, Duško, Terka, Lucka a ja – ráno prekvapila. Dokázali sme vstať, najesť sa a o pol ôsmej sme už sedeli v električke a obdivovali z okna srny (bola tam jedna jediná maličká líštička, ktorú moje oko preklasifikovalo na obrovskú srnu, čím mali moji kamaráti opäť raz skvelý dôvod celý deň si zo mňa uťahovať) (Zobraziť viac…)
Ostrva
Ako sme prišli na rozdiel medzi prechádzkou a turistikou.
Na konci školského roka a na začiatku leta, sa UPC vybralo na rozlúčkovú chatu do Popradu. Lúčili sme sa s Majkou, Evkou, Igim a Jančim, ktorí úspešne skončili jednu a začínajú druhú etapu života. Inak a s inými ľuďmi. A s novými snami a predstavami a s trochu iným životným štýlom ako my ostatní, ešte „bezstarostní vysokoškoloáci“. Lúčili sme sa a spomínali a boli vďační, že sme sa mohli spoznať a chvíľu kráčať životom spolu. (Zobraziť viac…)
