Na Priečnom sedle
Ešte ráno sme nevedeli, čo bude presným cieľom nášho dnešného výletu… Baranie rohy či Jastrabia veža? Vyzdvihli sme Aničku a vydali sa na Téryho chatu. Stúpajúc sa občasný sneh menil na snehové polia. I napriek šmykľavému podkladu sme stretli množstvo turistov. Rýchlosť výstupu jednotlivých členov nášho tímu bola, samozrejme, veľmi odlišná. Roztratená štvorica sa opätovne zišla na chate. Občerstvenie, teplý čaj a krátky oddych. Následne sme sa vydali ďalej. Nad chatou ešte krátke váhavé rozhodovanie… Baranie rohy alebo Priečne sedlo. Priečne sedlo. Vystihli sme tú správnu chvíľu. Farebné ľudské koráliky na reťaziach vymizli a my sme mali voľnú cestu. Miestami bolo klzko, ale i napriek tomu sme zdolali skalnú stenu celkom v pohode. Fotka v sedle a čakala nás dlhá cesta nadol. Mačky, ktoré sme mali v ruksakoch by sa zišli na nohách … ale boli sme príliš leniví na ich obúvanie. Z trasy sme odbočili, aby sme si pohodovým chodníkom zašli na Streleckú vežu (2 130 m.n.m.). Tá z tejto strany vyzerá vcelku nenápadne, poskytuje však krásny výhľad na Veľkú Studenú dolinu. Aby sme sa mohli posilniť na Zbojníčke, museli sme ešte absolvovať zostupovú trasu cez Strelecké polia popri Sivom plese. Zostupujúc zo Zbojníčky sa oblaky rozplynuli a druhá tvár Streleckej veže, tá mohutná, mala na pozadí gýčovo modrú oblohu. Z Hrebienka sme si uľahčili zostup vďaka miestnej atrakcií – zjazd na kolobežkách. Niektorí dorazili do cieľa rýchlejšie a niektorí zas pomalšie… 🙂
