Blog Archives

Baníkov

Po „zábehovej túričke“ cez Baranec sme boli aj trošku unavení, no počasie volalo do hôr. Keďže neboli hlásené búrky, dalo sa vymyslieť aj čosi trošku dlhšie. Otec vybral za cieľ Baníkov cez Smutné sedlo.

Nepočkali sme ani na raňajky na chate, aby sme mohli čím prv vyraziť a vyhnúť sa veľkej horúčave. Smer – Rácestie pod Homôlkou (1665m), kde už začalo byť horúco. (Zobraziť viac…)

barborka
barborka on júl - 8 - 2021
ketegória: Naše akcie

Baranec

Mali sme rôzne alternatívy, kde strávime tohoročnú dovolenku. Nakoniec sme ostali na Slovensku a dovolenka sa mohla začať! Síce boli počiatočné východiskové okolnosti dosť náročné (vonku horúúúúúco, nefungovala klíma v aute, začínali sme v obednom čase), konečne to prišlo! Mohli sme opustiť všednosť dní, načerpať síl, oddýchnuť si. (Zobraziť viac…)

barborka
barborka on júl - 7 - 2021
ketegória: Naše akcie

Kľak

Nejasné plány na dnešný deň. V UPC sa nachádzalo už veľa vriec s oblečením do Kláštora pod Znievom. Tak sme zbalili aj behacie veci, že spojíme príjemné s užitočným. Po kávičke v Kláštore pod Znievom otče zahlásil, že ideme na Kľak. Nie veľmi sa mi chcelo, ale rýchlo to prešlo. Auto sme zaparkovali vedľa autobusu (ktorý naznačoval väčšie množstvo turistov) na parkovisku a vybrali sa cestou nahor. Zakrátko sme stretli jeden pár a pán mi hovorí: „Toho už nedobehnete!“ Tak mi dodal guráže 😉

Najbližšie sme človeka stretli (po tom, čo ma otče počkal) až pri Kľackom vodopáde (990m). Na túto národnú prírodnú pamiatku, vysokú 30m, som sa veľmi rada pozrela. I tak som nestihla nabrať dych, zmenila som sa v lokomotívu. Nuž, bolo treba pokračovať. Pomedzi popadané stromy, blatom, tichom, teplom. Ani neviem ako som dobehla za otčem na Kľak (1352m). Áno, počkaaaal ma 🙂 Foto, krátky oddych a pokračovali sme ďalej. Vybrali sme trasu, ako naposledy.

Trošku sme pohľadali chodník a pobrali sa smerom k Ostrej skale (1220m) nádhernými scenériami, chodník bol tentokrát znateľný. Ale i tak som sa s ním potrebovala osobne zblížiť :-), na Ostrú skalu som prišla s krvavým kolenom, ale celá. Zbiehajúc do Vríčanského sedla (950m) sme začali stretať osadníkov spomínaného autobusu. „Utekáte na autobus?“ „Nie! Viete, on má kľúče od auta, tak ho naháňam.“ Niekoľko konverzácií podobného typu prebehlo, kým sme zbehli k smerovníku (Bak 715m). Potom už len k autu. Bolo to super!

 

barborka
barborka on júl - 3 - 2021
ketegória: Naše akcie
Značky:

Čierna Lehota

Dúfajúc, že otče si užil dostatok blahodárneho času osamote, sme v piatok po obede s Annou vyrazili na Homôlku, aby sme sa mohli k nemu pridať na spoločný výlet. Veď isto sme mu už museli chýbať 😉 

Očakával nás s výbornou večerou medzi množstvom motorkárov, no i tak sme mali svoje miestečko pri stole. Ukulele, pohodička a neskôr aj úplne pokojné prostredie.

Ráno, po kávičke a raňajkách, sme vyrazili objavovať otčeho kraj, spomienky. Z Homôlky sme vyrazili po červenej značke do sedla Košariská a ďalej na Rovienky. Trasa prechádzala rozprávkovo očarujúcim lesom plným stromov najrôznejších tvarov, vôní, s poliami kvetín. Na Rovienkach sme opustili červenú značku a odbočili sme na modro značený chodník vedúci do sedla Trtavka. Keďže, ako som už spomínala, sme sa nachádzali v otčeho známom prostredí, ešte pred sedlom sme odbočili i z modro značeného chodníka cez les na zvážnicu, ktorá nás doviedla k prameňu rieky Bebrava. Príjemnou cestou a neskôr chodníkom sme vybehli na Hrádok (uvádza sa aj ako hrad Čierna Lehota) – pôvodný neveľký hrad vznikol zrejme počas kolonizácie hornej Bebravy. Na vrchole sme si vychutnali výhľady, otče nám poukazoval okolité kopce a kopčeky, obec. Následne sme zbehli lesíkom na prekrásnu lúku plnú kvitnúcich lesných jahôd. Pokračovali sme do obce, kde na nás u „Ďuračkovcov“ čakal fajnový guľáš. Oddych. Viac sa nám nechcelo ako chcelo, ale pobrali sme sa naspäť. V horúčave dňa našťastie trasa viedla po úvodnom výstupe lúkou, cez prekrásny les. Stúpajúc do sedla Trtavka sme sa zapotili, no všade naokolo prevládal pokoj, ticho, temer žiadni turisti. Zo sedla sme pokračovali lúkami po modrej značke späť. Konečne sme sa dočkali a na vlastné oči sme videli mnohokrát spomínané májoviská (čarokruhy Čírovnice májovej). Už som ho upodozrievala, že májoviská sa rovnajú manželke inšpektora Columba. Všetci sme o nich počuli, no nikto nikdy nevidel 🙂

Prekrásny deň sme zapili nealko radlerom na Homôlke a spokojní a vďační(é) sa pobrali späť do Banskej Bystrice.

 

 

Profil trasy

barborka
barborka on jún - 5 - 2021
ketegória: Naše akcie
Značky:

Strážov

Ďalší deň dobrodružstva v Strážovských vrchoch smeroval na najvyšší bod tohto pohoria, na Strážov. Neviem, či sa pohorie volá po tomto vrchu alebo či vrchol prebral názov podľa pohoria, v každom prípade sa obe pomenovania v svojom základe zhodujú. Popis a atraktivitu tohto kopca popisujú články z našich predchádzajúcich výstupov (napríklad aj tu, alebo aj tu). Vždy sme ho však doteraz absolvovali z Čičmian. Tentokrát som sa rozhodol pre výbeh zo Zliechova. Trasa po krátkom úseku lúkami vstupuje do lesa. Čo samozrejme v horúcich dňoch, ako bol aj tento je veľká výhoda, no zároveň naberá prudké a tiahle stúpanie, čo zase pre trail run až taká výhoda nie je a dá celkom slušne zabrať. V každom prípade som to celkom obstojne zvládol. Na vrchole som sa už tradične občerstvil, a keď som poobdivoval a pofotil okolité výhľady, tak aj trochu stíšil. Užíval som si ho sám. Turisti začínali prichádzať, až keď som sa poberal ďalej. Trasu nazad som zvolil cez Medvediu skalu k Červíkovej chate, a potom cez Sokolie do Zliechova. Náročky píšem nazad a nie nadol, pretože po Červíkovú chatu je to síce prudké klesanie, no rovnako strmý výstup s celkom slušným prevýšením ma čakal na Sokolie. Priznám sa, nečakal som to. Potom už to bola pohodovka do Zliechova.

Nasledovalo kúpanie v potoku a presun na Homôlku, kde som s knihou v ruke a s radosťou v srdci 🙂 očakával príchod ďalšej časti posádky, aby sme mohli na ďalší deň spoločne absolvovať beh do malebnej dedinky Čierna Lehota.

Profil trasy

oM
oM on jún - 4 - 2021
ketegória: Naše akcie
Značky: