Po výstupe na Sivý vrch cez Bobroveckú dolinu som si na dnešný deň zvolil niečo jednoduchšie a kratšie. Predsa len som mal v nohách celkom slušnú kilometráž 🙂 Štartoval som opäť z Bobroveckej Vápenice a cieľom bol prechod cez Babky. Motiváciou pre túto trasu bolo čosi neznáme a čosi krásne, čo sa za týmto vrchom skrýva. Jednak som na tomto vrchu Západných Tatier ešte nebol, a potom už pri zostupe zo Sivého vrchu cez Chatu pod Náružím, či Červenec (oba názvy sú správne) som videl, že ide o krásny kút prírody. Keďže som si ho chcel viac užiť, nechal som si výstup naň ako samostatný cieľ. So svojou výškou 1566m zďaleka nedosahuje majestátnosť často navštevovaných mohykánov Západných Tatier, napriek tomu však ponúka nádherné scenérie a panorámy a to nielen na Západné Tatry, ale aj na okolité pohoria, ako Nízke Tatry, Chočské vrchy či Malú Fatru…
Z Bobroveckej Vápenice som vyštartoval po cyklistickej trase, ktorá sa nad kameňolomom spojí s modrou turistickou značkou a ďalej pokračujú, až na niektoré úseky, viacmenej súbežne. Pri smerovníku „Pod Babkami“ som odbočil na zelenú značku, ktorá celkom slušne stúpa až na Babky. Cestou sa nachádza prameň sviežej vody. V týchto letných páľavách nesklamal, padol celkom vhod 🙂 Napriek stúpaniu sa postupne otvárali nádherné výhľady na Liptovskú kotlinu, a tie príjemne menili namáhavý charakter tejto časti výstupu. Od Bobroveckej Vápenice na vrchol Babiek je prevýšenie asi 800m, čo je na 6km dlhom úseku celkom slušné stúpanie.
Hrebeň z vrchola Babiek do Sedla Predúvratie je nesmierne malebný a má skôr fatranský ako tatranský charakter. Lúky, nízka drevina, holiny s vyčnievajúcimi skalkami… Aj samotný prechod je už fyzický menej náročný a treba si ho vychutnávať 🙂
Zo Sedla Predúvratie som zostupoval presne tou istou trasou ako deň predtým. Popri Chate Červenec a okolo Mnícha (skalné bralá nad Bobroveckou Vápenicou) až na parkovisko k autu.
Celá trasa mala asi 14,5km a nastúpal som približne 940m.