Asi pred dvadsiatimi rokmi, počas výstupu na Gerlach, nám náš známy a vtedy aj náš horský vodca chcel urobiť výstup zaujímavým a rozprával nám rôzne pikošky. Keď sme v rannom šere uvideli kamzíkov, povedal: „Kamzík uteká vždy hore“. Po chvíľke sme sa všetci zasmiali, lebo práve tí naši kamzíci porušili pravidlo „vždy“ a nás sa zbavili majestátnym ľahkým behom šikmo nadol. Možno tak urobili preto, že sa nachádzali rovno pod kolmou stenou, do ktorej sme nabiehali a nahor to jednoducho nešlo....
Posledných pár hodín pred odchodom do Popradu som sa neprozreteľne započúvala do predpovede počasia. Pamätám si len to najpodstatnejšie – šarmantná dáma oznamuje, aby sme sa nasledujúci deň vyhli turistike. Považovala som to za dobré znamenie, keďže rovnaká výstraha už tradične odštartováva naše učiteľské výlety. Tento rok bola naším cieľom...
Ako sme prišli na rozdiel medzi prechádzkou a turistikou.
Na konci školského roka a na začiatku leta, sa UPC vybralo na rozlúčkovú chatu do Popradu. Lúčili sme sa s Majkou, Evkou, Igim a Jančim, ktorí úspešne skončili jednu a začínajú druhú etapu života. Inak a s inými ľuďmi. A s novými snami a predstavami a s trochu iným životným štýlom...
SHMÚ dnes prorokovalo, že neradno vysoko chodiť, preto inšpirovaní iným horským klubom sme sa vybrali do dolinky Chitrô. Táto dolinka sa ukrýva neďaleko hlavnej cesty z Bystrice na Donovaly neďaleko osady Horný Jelenec pri pamätníku Mor ho. V stredoveku ňou viedla cesta spájajúca stredoslovenské banské mestá s Liptovom....