Ďumbier
S blížiacim sa letom pociťujeme čoraz väčšiu potrebu trénovať na letné výstupy. Ďumbier a Chopok sú na to ako stvorené. Použijúc Bajkinu terminológiu sme sa hneď na začiatku rozdelili na pekné a šikovných. Šikovných sme videli iba prvých päť minút, takže tento príspevok je písaný z pohľadu pekných. Na Štefáničku sme s Bajkou vyšli s jazykom po kolená, lebo sme sa snažili držať tempo s mojou mamkou. Jej sme síce zdvihli sebavedomie, no my sme si museli znova sľúbiť, že začneme robiť tie drepy.
Výstup na Ďumbier sme zvládli už vo väčšej pohode, jedine sme museli dávať pozor, aby sme nepristúpili malého psíka – turistu. Vrcholové fotky tiež neboli ideálne, lebo kríž bol stále obsadený. Tam sme nadviazali spojenie so skupinou šikovných a dohodli si rande v Demänovskom sedle. Cestou nadol nás ešte pripieklo (na moje veľké prekvapenie, búrka neprišla). Akciu sme zakončili na haluškách a palacinkách v Krpáčove. Dobre nám bolo.
