V piatok mi uleteli včely a v sobotu ráno ešte stále neboli doma, tak som bola skalopevne presvedčená, že nikam neidem. Predsa len som po raňajkách a prehováraní váhavo zmenila názor. A tak sme sa spolu s Greenom a Martinom S. a Martinom B. vybrali na Majerovu skalu. Vystupovali sme zo Starých Hôr, bolo horúco, Maťko to zhodnotil: „Mohol som radšej ostať za počítačom!“, Green nám zmizol. Poučení po nedávnom sledovaní mackov, sme si cestou pospevovali, tlieskali a popiskovali. Na Majerovej skale sme sa pokochali krásnym výhľadom, oddýchli si a rozhodli sa, že nebudeme pokračovať na Krížnu (keďže sa zmrákalo), ale že ideme po zjazdovke do Tureckej. V Tureckej nás už zachytil dážď, ale do Starých Hôr sme prišli poháňaní myšlienkou na kofolu (a obed). Poriadna blýskavica nás dobehla až v aute v Banskej Bystrici. Aspoň že sa tie včely vrátili 😉 Vďaka Maťkovi S. že nás čakal a viedol. A fotky (po Greenovom obrázky) sú len z mobilu.