Veľké Hincovo pleso
Tiché a hrdé Vysoké Tatry nás vítali s otvorenou náručou… a my plní nadšenia a pokory sme hľadeli na ne a dúfali, že napriek nepriaznivým predpovediam nám bude dopriate zažiť ich krásu.
V piatok ráno sme vyrazili autami smer Starý Smokovec, kde sme sa „rozcvičili“ a vyrazili na Veľkú Svišťovku. Cesta na Hrebienok bola ešte v pomerne organizovanej skupine, avšak postupne smerom k Skalnatému plesu sme sa roztrhali ako gorálky. Na plese sme sa spojili a posilnili kofolou t.j., keď ju miluješ, nie je čo riešiť a aj vďaka nej sme sa vydali ďalej. Malé skalky, veľké skalky, zákruta, kopec a ani sme sa nenazdali s už sme stáli na Veľkej Svišťovke (2038mnm). Pohľad bol nádherný na všetky strany, potešili sme svoje oči a dušu… a s pohľadom upierajúcim sa na Chatu pri zelenom plese sme začali zostupovať. Tam sa všetky gorálky zase spojili, posilnili a nabrali kurz Tatranské Matliare-Starý Smokovec-Poprad.
Keďže túra to bola namáhavá a po túre nás hnal už len hlad, hlavným strediskom sa stala kuchyňa. Tu sa odohral „boj“ s celým kartónikom vajíčok, samozrejme do víťazného konca v podobe praženice z 30 vajec 😀 a keďže to bolo len predjedlo pod jeden zub, pokračovalo sa vo varení výdatnej talianskej polievky.
Štart v sobotu ráno sa nám veľmi nepodaril – oneskorený príchod na Štrbské pleso a neprekonateľná chuť na kávu spôsobili dosť veľké meškanie. No nebyť zas kávového posedenia, tak by sme nevedeli kam ideme :D, nabrali sme kurz Popradské pleso a že podľa počasia sa uvidí. Neviem, či to bolo počasím alebo nejakou inou príčinou, ale stratili sme veľké jadro výpravy, ktoré zostalo na chate. No predsa sa nás pár našlo, čo sme sa vydali Mengusovskou dolinou na Veľké Hincovo pleso (1944mnm). Cestou sa stratil aj posledný náznak slnka a za výdatného zbierania mrakov a občasných kvapiek sme sa dostavili na pleso, kde sme zhodnotili, že sme síce hladní ale hlad musí počkať. Urobili sme si spoločné foto, aby sme mali dôkaz a nabrali spiatočný kurz. K mrakom a kvapkám pribudlo hrmenie a blesky. Na udobrenie sa slniečko na nás usmialo cestou späť na Štrbské pleso.
Túra sa nám vydarila a zúčastnení sa tešili aj keď s boľavými nohami. Po príchode sme sa dozvedeli, aké katastrofické scenáre vytvorili priatelia na chate (vďaka dažďu a krupobitiu, ktoré zastihlo ich). Všetky zážitky sa rozplynuli na večernom gulášovom posedení, kde nám bolo všetkým ako u maminky /guláš, koláčiky, korbáčiky/ 😀 jááj no čo dodať?
bolo nám FANTASTICKY… Ďakujem za príjemné chvíle.
Stanka
Aničkin návod na použitie buffa
Panoráma zo Svišťovky
Stanka, pekne napísané.