Po Západných Tatrách sme sa v rámci nášho dovolenkového plánovania vybrali do Álp. Takpovediac na poslednú chvíľu. Dlho bolo všetko otvorené. Pôvodné Nórsko sme predovšetkým kvôli počasiu a čiastočne aj kvôli rodinným okolnostiam odsunuli na inokedy. No ešte v piatok sme nevedeli kam pôjdeme. Tipov bolo viac: Garmisch, Silvretta, Dolomiti… Nakoniec rozhodlo počasie a kus aj túžba vidieť čosi nové, neznáme…
Lechtálske Alpy (Lechtaler Alpen) sa nachádzajú v najzápadnejšej časti Rakúska, v Tirolsku a Vorarlebergsku. Najvyšším vrcholom tohto pohoria je Parseierspitze (3036m). Nedosahujú nejak extra veľké výšky, ale za to sú charakteristické minimálnym zásahom človeka. Nenachádzajú sa v nich gigantické lyžiarske strediská, množstvo lanoviek, ako ani obrie horské hotely… Takýto typ prírody nám nesmierne vyhovuje, hoci v tomto prípade sme si čaro Lechtálskych Alp uvedomili, až keď sme mali možnosť dotknúť sa ich osobne.
Za Innsbruckom pri Imste sme opustili diaľnicu a cez sedlo Hahntennjoch (1894m) išli do cieľovej destinácie, mestečka Bach. Tento horský prechod je nesmierne impozantný, a ak sa rozhodnete ísť do tejto časti Álp, odporúčame. Až do tohto sedla smeruje Hauptkamm, hlavný hrebeň Lechtálskych Álp, uprostred ktorého sa týči už spomínaný Parseierspitze (3036m). Nás tento horský prechod tak uchvátil, že sme sa rozhodli v ňom na spiatočnej ceste prenocovať.
Zaparkovali sme v mestečku Bach, na maličkom parkovisku v ústí údolia Madautal. Tu sme plánovali na tretí deň prísť. Po turistickom chodníku sme sa vybrali do susedného mestečka alebo skôr osady Stockach. A ako sme zistili, bolo to zlé rozhodnutie. Jednak je tento úsek zlé značený a vzhľadom na naše ciele zbytočne kľukatý a dlhý. A nakoniec v tomto období bolo celé ovzdušie priam presýtené inváziou ovadov. Takže, ak sa nechcete iba prejsť po okolí Bachu a Stockach, odporúčam skôr držať sa hlavnej cesty. Zo Stockach sme postupovali údolím Sulzltal (trasa č. 636) na chatu Frederick Simms Hütte (2004m). Trasa je zaujímavá a aj pekná. V dolnej časti prechádza sústavou tunelov a výhľadov do tiesňavy, ktorú vytvára potok Sulzlbach. Od chaty Sulzalm (1466m) už trasa naberá vysokohorský charakter. S pribúdajúcou výškou sa ako horúčava, tak aj ovady úplne vytratili a postupne sa stúpalo v stále väčšej pohode.
Chata F-Simms Hütte je veľmi sympatická. Má priam rodinný charakter. Chatárom je, ale už poslednú sezónu, Charly Wherle, veľmi milý už 74 ročný pán. Celý personál prejavoval záujem o hostí a snažil sa ich vťahovať do spoločného posedenia a debaty. Neviem, ako sa udrží atmosféra chaty po jeho odchode, ale v každom prípade chatu odporúčam 🙂