Predúvratie
Čo keby sme tak prespali na Chate pod Náružím a zase raz nazreli do tejto časti Západných Tatier? Skrslo mi v hlave. Ukazovalo sa voľno, počasie malo byť ideálne, len nie všetky tatranské chodníky sú otvorené. Okolie chaty však ponúka dostatok možností turisticko-športových aktivít. A hoci sme okolo nej už neraz prechádzali, nikdy sme tam nespali. Odkomunikoval som túto myšlienku s ostatnými a bolo rozhodnuté 🙂
Na chate nás bolo málo. V podstate tam postupne prichádzali niektorí členovia chatárskeho spoločenstva, ktoré ju spravuje. A z debaty vyplynulo, že sa na druhý deň chystajú prerezávať a čistiť chodník na Sivý vrch. Už to robia niekoľko dní a chceli by to dokončiť ešte pred začatím sezóny. Samozrejme debata mala aj iné témy. Hlavne, ako vyšlo najavo, že som kňaz, začali sme rozoberať, témy dotýkajúce sa hĺbky života. Bolo to naozaj krásne… a ani som netušil, čo a kto všetko nás spája 🙂
Keď sme sa vrátili k turistike, tak nás povzbudili, aby sme aj napriek uzávere išli na Sivý vrch, že oni tam aj tak budú všade píliť a upravovať chodník. Nuž, tak sme si na druhý deň užili Sivý vrch. Cestou nahor sme pozdravili pracujúcu partiu a cestou nadol zase oni využili našu prítomnosť na pauzu počas práce. Niektorí sa išli s nami pozrieť na Mnícha a ukázali aj nové zaujímavé miestečka.
Chcem sa týmto poďakovať členom chatárskeho združenia za priateľské rozhovory a srdečné prijatie 🙂
