Každoročne sa takto na Medzinárodný deň študenstva (alebo v jeho tesnom dosahu 🙂 ) vyberieme na spoločnú turistiku. Toho roku na Kozí chrbát. Tam som už bola, ale z Moštenice som ešte neišla. Zaparkovali sme pri Moštenickej kyslej a pobrali sa nahor v nepriazni počasia, no v družných rozhovoroch.
S podtitulom:“Poď, čakám ťa!“
Otec Martin ma vytiahol na beh do prírody. Jedno auto sme zaparkovali na Donovaloch, jedno v revúcach. Zjazdovka z Revúc je nekonečná, takže nahánačka otca Martina trvala dlho. Potom sa rozhodol odbočiť na Končitú: „Poď, čakám ťa!“ Jasné. Moje pľúca. Jazyk...
Krásny deň. Otec Martin nás zabral vyvetrať sa von. Tentokrát sa do skupinky bežcov pridal aj Vlasťo. Auto sme zaparkovali na Čertovici a vybrali sa nahor. Každý ako vládal. Vlasťo zjavne viac vládal otčeho tempu ako my. A tak sme mali pred sebou dve bodky 🙂 (more…)