Suchá Belá
Spoločne sme sa ráno o 9:30 z UPC vybrali smerom na východ, konkrétne na Biskupské Chyžky do srdca Slovenského Raja. Po ceste sme sa ešte zastavili po člena našej posádky v Spišskom Štvrtku, odkiaľ sme zamierili do Podlesku. O. Martin zamieril autom rovno na Biskupské Chyžky a my ostatní, počtom 5, sme sa vydali za ním cez Suchú Belu. Stúpali sme popri potoku, preskakovali cez kamene a prechádzali cez drevené rebríky, ktoré nás viedli stále vyššie a vyššie do rokliny.
Počasie nám však úplne neprialo a z oblačnej oblohy nás zastihol (ne)čakaný dážď. Keďže sme riadni turisti, vždy pripravení na všetko, pršiplášť mal len Vlasťo, ktorý ho zo súdržnosti nepoužil. A tak sme sa pritisli ku skale pod rebríkmi pri Misovom vodopáde a trochu (trochu dosť) sme zmokli, najmä na dolných častiach tela.
Keď dážď trochu ustál, pokračovali sme ďalej. Po ceste sme už veľa turistov nestretli, pretože už boli poobedné hodiny, no stále sa tam motalo pár poľských rodiniek s pokazenou rodinnou pohodou. Pár fotiek sme si urobili ešte pri Okienkovom vodopáde a pokochali sme sa aj pri Korytovom a Bočnom vodopáde.
Na konci Glackej cesty sme si neboli úplne istí tou správnou zákrutou, preto sme sa kúsok museli vrátiť na Malú Poľanu. Po nej sme už pomerne rýchlo našli Biskupské Chyžky. Tam nás o. Martin privítal s fajnovou pálenkou. Aj keď nás dážď trochu zaskočil, zážitky z tejto túry zostanú v našich spomienkach navždy.
Report: Katka Maľáková
