Ďumbier
Možno sa to podľa nadpisu zdá, ako by sme boli s Barborkou pohádaní, skutočnosť je však taká, že obaja sme chceli podniknúť niečo v prírode. Barborka však chcela iba niečo „light“ a ja keďže som bol rozbehnutý zo včerajšieho behu na Strážov, chcel som ešte niečo na „vyklusanie“. Zatiaľ čo mňa vyložila Barborka na Srdiečku, skadiaľ som teda akože „vyklusal“ cez Kosodrevinu a Demänovské sedlo na Ďumbier, ona sa presunula na Trangošku, že skúsi Štefáničku a čo to dá… 🙂 (Zobraziť viac…)
Strážov
Green už asi týždeň provokoval, či v sobotu niekam pôjdeme, a že ak áno, tak chce ísť do Strážovských vrchov na samotný Strážov, že tam teda ešte nikdy nebol. Ja že áno, a tak víkend bol naplánovaný. No to som si len myslel. Green totiž, ako to už je viacmenej pravidlo zase z nejakých dôvodov „nemohol“, a tak som ostal opäť sám :). (Zobraziť viac…)
Nová hoľa
Opäť som raz využil Barborku, ktorá pracuje na Donovaloch. (Ak by ste mali niekedy chuť využiť „vynikajúci“ Penzión Zornička, obráťte sa práve na ňu, má to na starosti www.penzionzornicka.sk 🙂 ) Po tejto „nenápadnej“ reklame sa vráťme k predmetu veci.
Takže využil som Barborku a ona ma odviezla do Nižnej Revúcej. Stadiaľ som už akože vybehol klasikou po zjazdovke do sedla medzi Končitou a Malým Zvolenom na hrebeň smerom k Zvolenu – myslím k vrcholu (Zobraziť viac…)
Za Malým Kriváňom
Viktóriu sme zaparkovali v Strečne neďaleko kompy, prešli lávkou cez Váh a vykročili smer Starý hrad a Chata pod Suchým. Vlastne ako kto… Iba chvíľu som nechal ženskú časť výpravy ísť vpredu a už sa stihli tak „zarozprávat“, že netrafili hneď prvú odbočku ešte v dedine. Nechal som ich a ja som odbočil podľa značky.
Asi po 50 m som si sadol na múrik plotu a čakal. Keďže prešiel dlhší čas a im asi nechýbala moja prítomnosť, tak som im zatelefonoval, že či idú správne. Viete si predstaviť ako komicky vyzerala situácia, keď sa vynorili z poza zákruty prichádzajúce z opačného smeru, ako sme pôvodne išli 😉 (Zobraziť viac…)
Prosiecka dol.
Dlhá absenčka prírody a pohybu zapríčinená podvrtnutým členkom mi vtláčala do mysle ponorkovú nemoc a nezaslúženú nevrlosť voči všetkým v mojom okolí. Uvedomil som si, že výrazne potrebujem psychický oddych. A tak nehľadiac na nepriazeň počasia som si zbalil batoh, obuv a nejakú tu bundu a vyrazil do prírody. Destináciou bol známy okruh dvoch nádherných susediacich dolín Prosieckej a Kvačianskej. (Zobraziť viac…)
