Via ferrata Sci club 18
Po turistike v oblasti Tre Cime a via ferrate na Torre di Toblin sme volili niečo bližšie ku kempu a pre polovicu tímu aj niečo menej náročné. Priamo z Cortina d’Ampezzo ide k chate Rifugio Faloria (2123m) lanovka. Chata sa nachádza na vrchole hory rovnakého názvu „Monte Faloria“, podľa ktorej je pomenovaná. Na svahoch Monte Faloria počas zimnej olympiády v roku 1956 prebiehal pretek mužov v obrovskom slalome, ktorý vyhral Rakúšan Toni Sailer.
Okrem toho je Monte Faloria známe aj tým, že spolu s via ferrata Ivano Dibona na Monte Cristallo (3221m) a skalných úbočiach Tofana di Mezzo (3244m), poskytla v roku 1993 svoje nádherné exteriéry natáčaniu pomerne známemu filmu Cliffhanger so Sylvester Stallone.
Samozrejme, okrem lanovky vedie na Monte Faloria viacero turistických chodníkov a po jednom z nich sa z medzistanice lanovky Mandres vybrali aj Michal s Aničkou. Ja s Barborkou sme svižným tempom, podľa smerovníkov, vykročili k via ferrata Sci club 18, ktorú sme mali v pláne vyskúšať. Ide o jednu z najmladších zaistených ciest v Dolomitoch, ktorú v roku 2009 vybudoval lyžiarský klub, podľa ktorého je pomenovaná. Sci club 18 založilo v roku 1930 v istej rímskej pivárni osemnásť mladých priateľov, aby dali viac do pozornosti samotné lyžovanie, a tak podporili jeho praktizovanie, ako aj za účelom zväčšenia morálneho povedomia mládeže. Via farrata sa tiahne skalnou stenou Crepe di Faloria, takmer priamo popod lanovku. Začína vo výške 1765m a na trase zhruba 650m prekonáva približne 360 výškových metrov. Je charakteristická množstvom vertikálnych úsekov, a preto si vyžaduje dobrú skúsenosť so zaistenými stenami. Ako uvádza portál www.vieferrate.it, má športový charakter, je veľmi ťažká a exponovná, určená pre expertov a vzhľadom na nepretržitú vertikálnosť celej trasy je jednou z najnáročnejších v oblasti Ampezzo Dolomitoch (Dolomiti Ampezzane).
Náročnosť tejto ferraty sme vyskúšali aj my. Nastupovali sme na ňu s istým rešpektom, no netušili sme ako je otvorená. Ako sa stena dvíhala, tak sa samozrejme prehlboval aj priestor pod nami. Barborka takmer od nástupu mala primeraný rešpekt pred kombináciou exponovanosti a technických častí ferraty, a tak som ju nakoniec takmer celou cestou odistil lanom. Samozrejme, predĺžilo to čas výstupu, ale prinieslo istotu Barborke a hlavne mne ponúklo čas kochať sa prírodou a nádhernými výhľadmi. Celá trasa ponúka nádherný, priam letecký, pohľad do údolia Ampezzo. Nakoniec sme zhruba po štyroch hodinách vyšli k lanovke pri Rifugio Faloria, dostatočne unavení, ale plní dojmov, čo pocítili Michal s Aničkou, ktorým sme ich opakovane opisovali.
