Sas de Stria
Po oddychovom dni (cez ktorý si bol o.Martin zabehnúť, my sa prejsť do okolia), inšpirovaní aj článkom z Vetroplach magazínu, sme sa vybrali autom do sedla Falzarego (2105m). Popri krásnej kaplnke sme asfaltkou vystupovali k múzeu (bývalá vojenská pevnosť), odkiaľ vedie chodník na Sas de Stria, i keď nebol úplne jednoznačne označený. V rokoch 1915 – 1917 tu prebiehala krušná zákopová vojna. Rakúsko-uhorské vojska ubránili svoje pozície. Jedným z oporných bodov bol vtedy nie príliš vysoký, napriek tomu nápadný a z troch strán ťažko zdolateľný Sas de Stria (Hexenstein/ Sasso di Stria = Kameň Čarodejníc). Vo vrchnej časti výstupu vedie chodník často cez zákopy z vojny a stúpa severozápadným hrebeňom. Tiež niekoľko rebríčkov akoby v Slovenskom Raji a boli sme na vrchole.
Nezdržali sme sa dlho, keďže sme mali v pláne pokračovať ďalej a predpoveď počasia hovorila o búrkach vo večerných hodinách. Tou istou cestou sme sa vrátili späť k vojenskému múzeu už za prítomnosti množstva turistov. Od múzea chodníčkom Sentiero del Kaiserjäger (miestami tiež idúcemu cez zákopy). Dorazili sme pod začiatok ferraty. Nasadili sme prilby, sedáky a tešili sa na dnešné dobrodružstvo. Po krátkej chvíly sme pochopili, že tento chodník nie je až tak úplne ferrata, akú sme čakali. Spokojne sa dá zvládnuť bez istenia. Slnko pripekalo. Miesto pri vrcholovom kríži na Lagazuoi (2762m) sme si museli tak trochu vydobyť 😉 Zjedli sme proviant, vychutnali si výhľady a zišli sme ku chate Rifugio Lagazuoi (2752m). Smerovník nás naviedol na zostupovú trasu Ferrata galleria Lagazuoi vedúcu cez sústavu tunelov z 1.SV. Na hlavy sme dali prilby, čelovky a veľkou pomocou boli i rukavice (v tuneloch bolo mokro a šmykľavo, pridržiavať sa oceľového lana bolo fajn). Žasnúc nad tým, čo tu ľudia vytvorili, sme zostupovali nadol. Tunely neboli značené úplne ideálne, viackrát sme hľadali tú pravú cestu. Zhruba v polovici trasy sme sa dostali von z tunelov, potom nasledoval nadol pohodový chodník k autu na Passo Falzarego (2105m). Trošku nás ovlažilo, no búrke sme sa stihli vyhnúť.
