Turistický klub UPC Banská Bystrica

Barborka

Štart dnešnej trasy som naplánoval podobne ako ten včerajší od Sekvojovca obrovského v Chabaně (337m). S cieľom to už bolo náročnejšie. Rád by som povedal, že ním bol vrch Buchlov (509m), na ktorom sa týči pôvodne románsky, no neskôr v gotickom a renesačnom štýle prestavaný hrad rovnakého mena. Avšak vzhľadom na Barborku, nepísanú správkyňu tohto webu, som musel hlavný cieľ cesty revidovať a stala sa ním práve Barborka. Také meno totiž nesie prírodná rezervácia vzdialená asi pol kilometra od Buchlova. (Zobraziť viac…)

Břestecká skalka

V tento deň som sa v čase poobednej pauzy rozhodol nahliadnuť do miest, kde som ešte nebol. Stále sa nachádzame v „Přírodním parku Chřiby“. Neďaleko Buchlovského hradu alebo presnejšie obce Břestek sa nachádza „Břestecká skalka“ (355m). Tento skalný masív sa rozprestiera v úbočí vrchu Komínek (456m) nad údolím Zlechovského potoka. Ide o nádherné pieskovcové skalné útvary, ktoré sú bohato perforované veľkými kruhovými dutinami. Na vrchole je možné obdivovať aj zaujímavé borovice špecifických tvarov, ktoré zapustili svoje bizarné korene do skál. Z Břestecké (Zobraziť viac…)

Orlová

Posledný októbrový týždeň v tomto roku mám možnosť prežiť na Velehrade, na exercíciach. Kde samozrejme okrem hlbokých podnetov pátra C. V. Kodeta a atmosféry tohto posvätného miesta, bolo možné v poobednom voľne využiť možnosť vykročiť do okolitej prírody a stretnúť sa s naším dobrotivým Bohom „v šume jemného vetra“, ako to spomína kniha Genezis. (Zobraziť viac…)

Jastrabia veža

Hneď úvodom napíšem, že autor-ka článku sa výstupu, žiaľ, nezúčastnila a tento zápis je „len“ závistlivým zachytením popisu výstupu dvoch pánov. Vyrážali z Banskej Bystrice veľmi skoro (keďže išlo o rýchlovýstup-oM mal v BB večer neodkladné povinnosti) cca o 4.00 v konečnom počte dva (oM a Jarko) plus Viktória. Tú odparkovali na Bielej vode. (Zobraziť viac…)

Chopok

Maroš mi raz povedal, že v horách je dôležité podriadiť sa živlom. Že ak s nimi vnútorne bojuješ, aj tak nič nedosiahneš, iba čo sa unavíš. Tak som to dnes trénovala… Živlom bola prichádzajúca noc, hlučné ticho lesa, ručiace jelene. No ako odmenu za to, že som vykročila, som dostala nečakané bonusy: rodinku s vnúčikom v Lavíništi, západ slnka nad jaskyňou, oblačné more prelievajúce sa cez hrebeň.  No a vždy sa kráčavľahšie, ak sú na konci priateľské tváre a teplý čaj 🙂