Homôlka
Po manínskom dobrodružstve som sa z Kostolca presunul na Homôlku, jedno z tradičných miest, ktoré v Strážovských vrchoch využívam na prenocovanie. Chcel som si trochu psychicky oddýchnuť a samozrejme vyskúšať novú postel v našej „novej“ Carevelle, ktorú sme nazvali Cara 🙂 . Meno má viacero významov. Jednák „kára“ – ako štvorkolesové fáro, ale môže to vychádzať aj z talianskeho „cara“, čo znamená drahá alebo milá, a tak nejako podobne… 🙂 Read the rest of this entry »
Veľký Manín
Manínska tiesňava a jej okolie je považovaná za jednu z najkrajších lokalít Považia. Na malom teritóriu ponúka množstvo prírodných zaujímavostí a krás – Manínsku a Kostoleckú tiesňavu, jaskyne, Kostolecký dóm, nádherné výhľady, exponované a strmé zrázy, atď… Jednoducho môže sa tu vyžiť náročný i menej náročný turista, biker, lezec a iný obdivovateľ prírody. Z geomorfologického hľadiska sa radí táto lokalita k Súľovským vrchom a to všetko je zase súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Read the rest of this entry »
Vapeč
Telefonát od sestry, či ich (sestru, neter a jej deti) neprídem zobrať do Čiernej Lehoty, maminej rodnej dediny, kde moja druhá sestra aj so svojou rodinou užíva mamin rodičovský dom. Ak neviete, kde sa Čierna Lehota nachádza, tak googlite alebo použite iné podobné zdroje… 🙂 V každom prípade nájdete dve obce tohto vznešeného názvu a tá naša sa nachádza uprostred Strážovských vrchov. Teda určite nie na východe Slovenska. Read the rest of this entry »
Čierna Lehota
Čierna Lehota, rodisko mojej mamy, sa stáva v druhom augustovom týždni miestom tradičného rodinného stretnutia z príležitosti osláv jej narodenín. Som veľmi rád, pokiaľ sa mi pri takomto type akcie, do toho množstva stretnutí a konzumácie všetkého pevného a tekutého podarí zakomponovať aj výbeh do okolia.
Takto som sa odtrhol aj teraz a vybehol som na miestny hrádok, odtiaľ k prameňu Bebravy a cez sedlo Trtávky som zbehol zase „domov“ na dolný koniec. Read the rest of this entry »
Strážov
oM:Anička píše 🙂
A: Áno už píšem. Najskôr popis trasy z pera oM (teda klávesnice), aby sme aj štatistike učinili zadosť.
oM: Trať dlhá 17km a stúpanie 816m
(Čičmany 630m – Lúka pod Strážovom1130m – Strážov 1213m – Sedlo pod Strážovom 1010m – Červíková chata 595m – Pod Hrádkom 525m – Sedlo Samostrel 762m – Čičmany 630m)
A: oM má jednú vzácnu schopnosť. Vie sa nadchnúť pre vec a nakaziť svojim nadšením celé svoje okolie. To, aká výrazná je to schopnosť, dokazuje fakt, že ja, ktorá som mala školskú 12-minútovku v rovnakej kategórii zážitkov, ako návštevu zubára a chrípku, som sa dala nahovoriť na 17 kilometrový beh. Bolo to takto: ráno sme vyrazili z Čičmian. Prvé 4 kilometre boli fajn rozcvička, rovinka len s veľmi light stúpaním. No a potom to začalo. Kopec sa nám postavil k nosu. Zo začiatku som sa ešte snažila o čosi ako poklus, ale tento sklon udýchal už len oM. Tak sme sa pustli s Bajkou krokom za ním. Na Strážove sme sa pokochali, doplnili energiu a poklusom sa pustili smerom k Červíkovej chate. Tento úsek bol asi najpríjemnejší, po prudkom klesaní to už šlo z kopca iba mierne, a ďalších pár kilometrov sme odbehli veľmi v pohode. Drsné bolo nastúpať do sedla Samostrel. Asfaltku sme štýlom „chromá kačica“ ešte „vybehli“, no terén už zvládali len borci. V stúpaní na sedlo sme sa míňali s cyklistami, ktorí otca pochválili, ako má dobre vycvičené tie dievčatá (to ako nás), že oni by manželky na takýto beh nedostali. Zo sedla opäť mierne klesalo, avšak telo už malo za sebou svoje, tak to už bolo celkom bolestné. No ale tá hrdosť na koniec stála za to.
