Po manínskom dobrodružstve som sa z Kostolca presunul na Homôlku, jedno z tradičných miest, ktoré v Strážovských vrchoch využívam na prenocovanie. Chcel som si trochu psychicky oddýchnuť a samozrejme vyskúšať novú postel v našej „novej“ Carevelle, ktorú sme nazvali Cara 🙂 . Meno má viacero významov. Jednák „kára“ – ako štvorkolesové fáro, ale môže to vychádzať aj z talianskeho „cara“, čo znamená drahá alebo milá, a tak nejako podobne… 🙂
Večer som si posedel pri pivku, niečo prečítal a vychutnal pokojný západ slnka. Ráno som sa vybral cez Rovienky a Sedlo Trtavka do Čiernej Lehoty, pozrieť švagra a mamino rodisko. Beh bol pokojný, nikde ani človiečika a ani diviačika… užíval som si ho. S Peťom sme posedeli pri káve, trochu podebatili a tou istou cestou som sa vybral nazad. Jednoducho, ako dole, tak aj hore. Pohľady sa mi obrátili a trasu som si vychutnával ešte raz.
Dokopy to malo zhruba 13km a bolo potrebné zdolať necelých 730m výškových metrov. Taká oddychovka 🙂