Jastrabia veža
Po jednodňovej pauze, ktorú sme využili na dohnanie spánku a z regenerovanie v popradskom AquaCity, som sa rozlúčil s väčšinou výstupového tímu, a tentokrát sám, ako správny horský vlk 😉 som sa vybral Dolinou Zeleného plesa na Jastrabiu vežu. Počasie bolo gíčové, túra pohodová, výhľady úžasné, jednoducho paráda. Veď posúďte.
Na Priečnom sedle
Ešte ráno sme nevedeli, čo bude presným cieľom nášho dnešného výletu… Baranie rohy či Jastrabia veža? Vyzdvihli sme Aničku a vydali sa na Téryho chatu. Stúpajúc sa občasný sneh menil na snehové polia. I napriek šmykľavému podkladu sme stretli množstvo turistov. Rýchlosť výstupu jednotlivých členov nášho tímu bola, samozrejme, veľmi odlišná. Roztratená štvorica sa opätovne zišla na chate. Občerstvenie, teplý čaj a krátky oddych. Následne sme sa vydali ďalej. Nad chatou ešte krátke váhavé rozhodovanie… (Zobraziť viac…)
Na Veľkom Rozsutci
Samozrejme sme, ako tradične, začali meškaním voči dohodnutému plánu. Cestou necestou sa nám slnečná obloha poriadne zatiahla (i keď predpoveď naznačovala polooblačné počasie), ale ani to nás neodradilo od plánovaného objavovania čarokrásnych zákutí Malej Fatry. Po výlete na Malý Rozsutec sme si tentokrát, ovplyvnení počasím, vybrali za cieľ Veľký Rozsutec (1 609 m.n.m.). Zo Štefanovej sme sa vydali smerom na sedlo Medziholie (1 185 m.n.m.). Ako to už býva zvykom, náš tím sa rozdelil, postupne posplýval s hore idúcim, miestami nepríjemným, davom.
Vrchol Gran Paradiso
Výlet začal netradične, sťa by sme išli na Prednú Horu. Po polhodinovej rozprave v aute, koho alkohol je cítiť, sme zastavili a zistili sme, že obsah Viliamovej lekárničky (modrá fľaška plná kvalitnej whisky) sa rozptýlil po kufri a svojimi výparmi ovplyvnil vzadu sediacich pasažierov. 🙂 Po pokojnej noci v Mníchove (však Maťko?) sme samozrejme s tradičným omeškaním pokračovali na našej ceste do campu Margherita v Gressoney Saint Jean.
Po ceste sme napr. hľadali veveričky, pozerali či opäť netečie alkohol … krátka ukážka niekoľkých chlapských výhovoriek, aby mohli popolievať stromčeky. Rozloženie stanov, výdatná večera od otčeho, odhodlanie sa na prvú alpskú noc v stanoch (a v aute 😉 ). (Zobraziť viac…)
Na Zbojníčku
Posledných pár hodín pred odchodom do Popradu som sa neprozreteľne započúvala do predpovede počasia. Pamätám si len to najpodstatnejšie – šarmantná dáma oznamuje, aby sme sa nasledujúci deň vyhli turistike. Považovala som to za dobré znamenie, keďže rovnaká výstraha už tradične odštartováva naše učiteľské výlety. Tento rok bola naším cieľom Zbojnícka chata.
Naša tradičná zostava – Otec Martin, sestra Lívia, Jožo, Marcel, Laco, Tomáš, Baška, Duško, Terka, Lucka a ja – ráno prekvapila. Dokázali sme vstať, najesť sa a o pol ôsmej sme už sedeli v električke a obdivovali z okna srny (bola tam jedna jediná maličká líštička, ktorú moje oko preklasifikovalo na obrovskú srnu, čím mali moji kamaráti opäť raz skvelý dôvod celý deň si zo mňa uťahovať) (Zobraziť viac…)
