Kramerspitz
Sťahovacia firma HORYUPC sa ocitla v Mníchove 🙂 a tak by bolo hriechom nevyužiť prekrásne počasie na nejakú aspoň malú túričku. ktorú by sme zvládli popri nosení vecí. O. Martin vybral za cieľ Kramerspitz (1985m) v bavorských Alpách.
Auto sme zaparkovali neďaleko chaty Almhütte v Garmisch-Partenkirchene a vyrazili smerom na Grasberg. Po chatu St.Martin (1208m) to bola široká cesta. Následne pokračoval pohodový chodníček cez les (vďaka Bohu, slnko pripekalo jak divé) do sedla. No dobre, pohodový bol len pre o.Martina (podľa neho to bol chodníček prudko zvádzajúci na beh). Keďže moje brucho protestovalo, túto časť cesty som sa viac odplazila ako ju prešla. Temer dokonale som sa zoznámila skoro s každou skalou či kriakom, pri ktorom sa dalo oddýchnuť. Môj život sa mi odohrával pred očami :-), otec ďaleko vpredu, bez signálu, slza v oku. Takže prekrásne výhľady na Alpspitze a Zugspitze, na celý hrebeň Jubiläumsgrat som spracovávala len akosi podvedome – na pozadí :-). V sedle prišiel so signálom telefonát so silnou motiváciou pokračovať ďalej, že sa oplatí (o.Martin už stál na kopčoku Mittergern (1834m): „Čakám ťa na najbližšom kopčeku, no dobre, je trochu ďalej ako som si myslel!“ a vychutnával si prekrásne výhľady.) Nejako som sa za ním dokotúľala, krátky oddych a pokračovali sme spolu ďalej. Odtiaľto to bola naozaj pohodová cestička k vrcholu. Obom nám došla voda, snehové polia nám boli preto veľkým osviežením. Ticho, síce horúco, dokopy sme stretli asi 8 ľudí. Spomínali na prechod Jubiläumsgratu. Na vrchole nebolo nikoho, kríž a lavička. Vrcholový zápis, foto a vybrali sme sa na zostupovú trasu opačným smerom (západným smerom). Aj chata na Stepbergalm (1583m), ktorú sme navštívili pri zostupe bola zatvorená. Napili sme sa teda nepitnej vody a pokračovali nadol. Postupne sme stratili krásne výhľady, ale v lese bolo aspoň trošku tieňa. A potoooook. Neskutočné osvieženie. Naplnili sme camelbagy fajnovou alpskou studenou vodičkou. A po cca 6hod sme dorazili späť k autu, v ktorom nás čakali 2 nealko pivečká, určite najlepšie na svete. o.Martinove hodinky hovoria (moje to nezvládli), že celá trasa nám trvala približne 6h, prešli sme niečo cez 17km a nastúpali cca 1360m.
Zabudla som napísať a dôležitosti morálnej podpory v Mníchove – Green čakal na nás s boľavým kolenom.