Zvolen
Cieľom nášho tohoročného trojkráľového výstupu sa stal Zvolen (1402m) z dôvodu, že je k BB predsa len bližšie ako Ďumbier. Vonkajšie podmienky boli: asi tak mínus 20 (nepreháňam), slnko a vietor.
Stretli sme sa na parkovisku pri kostole v hojnom počte (9), nastúpili sme na značenú skialpinistickú trasu A za obecným úradom. Postupne sa poradie ustálilo a na čele nás viedli traja králi – o.Martin, Ičko a Ondrej. Prestávok na vzájomné čakanie sa nebolo veľa, keď tak bolo treba obliekať tekuté svetríky. Výstup síce mrazivý, ale krásny. Pod vrcholom to Bruno s Braňom otočili. My sme pokračovali ďalej, začalo poriadne fučať. Miestami som si myslela, že sú to moje posledné chvíle, miestami som myslela na Piramide Vincent, ako nám bolo zima tam… (Článok o našom výstupe na Vincent Piramide) miestami som myslela na Troch kráľov, že oni snáď nekráčali v takej nepriazni počasia. Omrznuté nosy, líca, námraza na obočí, vlasoch…
Na vrchole sa každý snažil čo najrýchlejšie pridať nejakú vrstvu oblečenia, dať dolu pásy, zapnúť lyže a lyžiarky a pustiť sa nižšie… s nádejou, že tam bude teplejšie. I keď vietor vytváral zo snehu krásne útvary, no prsty na rukách boli natoľko zamrznuté, že neboli schopné fotiť foťákom, mobil to vzdal s batériou už po niekoľkých krátkych minútach…
Schádzajúc sme stretli Vladka a Zuzku, oboznámili ich s nevľúdnym počasím panujúcim na Zvolene a pokračovali sme ďalej nadol (po našej výstupovej trase). Miestami zamrznuté, miestami kopec prašanu a miestami pády. Bola to paráda, hlava sa vyvetrala a teplý vývar rozmrazil všetky zamrznuté časti tela. Rozišli sme sa s vedomím, že večer sa stretneme pri spoločnom svätení domov a bytov.
