Opäť po 2 rokoch, ale tentokrát úplne inak, sme sa vybrali na veľmi známu Trolltungu (Trolí jazyk, všetko podstatné je v tomto článku). Vstávali sme cca 3:30, aby sme tentokrát dorazili pred davom turistov. Z parkoviska Skjeggedal (otvorené bolo ešte vyššie položené nové parkovisko pre cca 20aút) sme vyrážali pred 6:00. V prvom úseku trasy sme stretli len 2 ľudí. Pokoj, dobrý vzduch, jazyk na zemi 🙂 Ale o.Martin ma vždy otcovsky počkal. Rovinatejšie úseky sme prebehli. Jasné počasie, prekrásne výhľady na jazerá, ľadovec, sneh, hory a neustály pokoj i ticho. Stretali sme úplne minimum ľudí. Čo bolo v porovnaní s minulým výstupom úplne neuveriteľné. Po cca 3 hodinách sme prišli k Trolltunge a dokonca neboli rady na fotenie (akože teda úplne minimálne a samozrejme to boli Česi). Niečo sme zjedli a vydali sa na cestu späť. Otčeho som videla na začiatku a na konci 🙂 Ale cesta, aj napriek tomu, že bola plnšia ľudí, ubehla až nečakane rýchlo. Žiadne rádia ani igelitky sme tentokrát nemali v programe. A cesta sa stala cieľom. Bola to nádhera, paráda. Vďaka Bohu za zdravé oči, že môžu stále obdivovať krásy tejto Božej prírody.
Štatistika:
Čas – 5,30h
Dĺžka trasy – cca 23km
Stúpanie aj klesanie – cca 1256m
Najvyšší bod – 1220m
Najnižší bod – 425m