Trolltunga
Mnohí ľudia vedia, čo si predstaviť, keď pučujú termín Trolltunga (Trolí jazyk). Ide o skalný útvar podobný jazyku, s nadmorskou výškou 1100m, ktorý sa týči zhruba 700m nad obrovským jazerom Ringedalsvatnet.
Nachádza sa neďaleko priemyselného mesta Odda. Dá sa k nemu dostať turistickou trasou z parkoviska v Skjeggedal pri jazere Vetlavatnet (430m). Celá trasa tam aj späť je dlhá 22km s nastúpaním zhruba 1200 výškových metrov. Treba si na ňu vyčleniť 8 – 10 hodín, ak si chcete aj oddýchnuť a vystáť radu na Trolltungu kvôli foteniu.
Nás však odstavili už o 6km skôr v Tyssedal, na jednom z dolných parkovísk, pretože horné už bolo plné. Autobusom za 50,- NOK na osobu sme sa vyviezli k začiatku trasy pri jazere Vetlavatnet. Samozrejme sme sa týmto dostali do cca hodinového sklzu. Trasa začína stúpaním na náhornú ľadovcovú plošinu Gryteskar (850m). Na 1,5 km je potrebné nastúpať asi 420 výškových metrov a prekonať 871 kamenných schodov. Komu sa zdá výstup príliš namáhavý, môže počítať schody, či je tento údaj správny 🙂 . Po Gryteskar stúpanie pokračuje asi do výšky 1100m k jazerám na Trombeskar. Trasa potom pokračuje raz dole, potom zase hore údolím Store Flore (1050) a úbočím Hestaflaene (cca 1100 – 1200m). Odkrýva sa impozantný pohľad na jazero Ringedalsvatnet (464m).
Slniečko nám poriadne pražilo na hlavu a cestou bolo nesmierne množstvo turistov, čo už samozrejme napovedali plné parkoviská. Nálada medzi nami bola rôzna. Jednak sa bolo treba vyhýbať ľuďom, ako aj mnohých (mal som pocit, že takmer všetkých) predbiehať, ďalej znášať vystredných ruských „turistov“ s igelitovými taškami, ale aj počúvať do hôr nehodiacu sa hudbu z naplno pustených reproduktorov, ktoré si niesli so sebou viacerí tínedžeri a im podobní týpkovia. Bol to veľký kontrast oproti predchádzajúcim dňom. Neraz vo mne vznikla myšlienka zabaliť to a vrátiť sa nazad, držalo ma, že ostatní tu ešte neboli a oplatí sa to všetko vidieť.
Myslím, že pri tomto výlete si je potrebné uvedomiť, že samotná „cesta je cieľ“. Potom sa to všetko zmení. Absorbovať unikátnosť a majestátnosť celej tejto Božej prírody. V tomto duchu sme poňali aj príchod k Trolltunge, kde sa skutočne nachádzalo množstvo ľudí a na právo dostať sa sám na túto prekrásnu vyhliadku bolo potrebné vystáť obrovský rad. Hoci by sme aj radi urobili nejaké foto na Trolltunge, uspokojili sme sa s krásnymi fotkami z okolia a po krátkej pauze sme sa, aj vzhľadom na večerný program, ktorý nás v Jondaly čakal, vydali nazad.
Večer sme navštívili nórskeho Jozefa z Bieleho Potoka a užívali si všetkých dobrôt, ktoré nám pripravil. Musím povedať, že také grilované makrely alebo domácu tresku nemôžete len tak hocikde vychutnávať.
