Vých. sedlo Ďumbiera
Pôvodná predpoveď počasia ukazovala na sobotu krásny deň. Tak sme sa dohodli, že pôjdeme na lyže. Ibaže som zabudla na to, že moje lyžiarky pôjdu na lyžiarsky (s neterou) a predpoveď im až tak nevyšla.
Aj napriek tomu (s lyžiarkami od Leitnera) sme sa vybrali z Trangošky (snežilo) nahor. Mali sme inštrukcie (od spomínaného Leitnera), že lyžovanie je fajnové. Podklad dobrý. o.Martin sa chvíľku pri nás (mne a Anne) pomotal a potom vyrazil nahor skontrolovať tieto tvrdenia. A boli pravdivé. Opätovne sme sa stretli všetci traja v sedle. o.Martin mal zlyžovanú Štiavnicu a spoločne sme pouvažovali, či ideme všetci nahor. Hmla bola taká, že občasne bolo vidieť aj dva koly naraz 🙂 Vietor bol vraj vyššie miernejší.
Vybrali sme sa nahor. Vietor naozaj trochu zmiernil. Obúvanie (pri tabuli) trvalo trošku dlhšie, keďže som potrebovala inštruktáž. Lyžovanie nadol parádne (až na tú (ne)viditeľnosť). V sedle sme stretli Igora zo Štefáničky, prehodili pár slov, chatu sme obišli a pokračovali sme nadol. Pri Halaške sme stretli za autobus Maďarov so snežnicami na batohoch. Vynorila sa mi spomienka (Štiavnica – 12.1.2013)
Na to, ako to vyzeralo celé zle, tak to bol parádny deň. Ďakujem!
