Keďže si otče musel zrána splniť svoje učiteľské povinnosti, hodina odchodu z BB sa blížila k obednému času. To sme ešte ani netušili, že nás čaká takmer dokonalý deň v horách, s prašanom, slnkom, zimou a skvelými snehovými podmienkami. „Ten skialpinizmus je skvelý šport, len nechápem, prečo sa musí praktizovať v ZIME!“ (Anna V.)
Keďže sa náš tím, ako vždy, rozdelil na dve polovice, tak tá nežná polovica nič netušiac vystupovala nahor. Počasie úžasné! No vďaka miernym bolestiam nasledovala zástavka na chate. Tu sme i my spoznali jediný háčik dnešného dňa, ktorý narušoval celkový dojem. Autobus Maďarov na výlete v horách. Alebo autobus Maďarov narvaných v Štefáničke.
Po krátkom občerstvení sme sa vybrali na Štiavnicu. Bola poriadna zima. Ale i na tú sme zabudli pri tej kráse. Ako v rozprávke, v perinke. Lyžovanie absolútne perfektné! No Bajka si idúc nadol spievala pozmenené slová piesne … moje lyže si so mnou robia, čo chcú. A jedna súťaž, kto bude mať dolu viac zrazených Maďarov :-). Kľučkovanie okolo nich bolo už náročnejšie. Našťastie sme to zvládli bez akejkoľvek ujmy na zdraví. Až na Ivanov pád pred vchodom do bytovky. No a pokračovali sme v milej tradícií – výborný spoločný obed u Linderovcov v BB.