Turistický klub UPC Banská Bystrica

Na Veľkom Rozsutci

Samozrejme sme, ako tradične, začali meškaním voči dohodnutému plánu. Cestou necestou sa nám slnečná obloha poriadne zatiahla (i keď predpoveď naznačovala polooblačné počasie), ale ani to nás neodradilo od plánovaného objavovania čarokrásnych zákutí Malej Fatry. Po výlete na Malý Rozsutec sme si tentokrát, ovplyvnení počasím, vybrali za cieľ Veľký Rozsutec (1 609 m.n.m.). Zo Štefanovej sme sa vydali smerom na sedlo Medziholie (1 185 m.n.m.). Ako to už býva zvykom, náš tím sa rozdelil, postupne posplýval s hore idúcim, miestami nepríjemným, davom.

(Zobraziť viac…)

Vrchol Gran Paradiso

Výlet začal netradične, sťa by sme išli na Prednú Horu. Po polhodinovej rozprave v aute, koho alkohol je cítiť, sme zastavili a zistili sme, že obsah Viliamovej lekárničky (modrá fľaška plná kvalitnej whisky) sa rozptýlil po kufri a svojimi výparmi ovplyvnil vzadu sediacich pasažierov. 🙂 Po pokojnej noci v Mníchove (však Maťko?) sme samozrejme s tradičným omeškaním pokračovali na našej ceste do campu Margherita v Gressoney Saint Jean.

Po ceste sme napr. hľadali veveričky, pozerali či opäť netečie alkohol … krátka ukážka niekoľkých chlapských výhovoriek, aby mohli popolievať stromčeky. Rozloženie stanov, výdatná večera od otčeho, odhodlanie sa na prvú alpskú noc v stanoch (a v aute 😉 ). (Zobraziť viac…)

Na Zbojníčku

Posledných pár hodín pred odchodom do Popradu som sa neprozreteľne započúvala do predpovede počasia. Pamätám si len to najpodstatnejšie – šarmantná dáma oznamuje, aby sme sa nasledujúci deň vyhli turistike. Považovala som to za dobré znamenie, keďže rovnaká výstraha už tradične odštartováva naše učiteľské výlety. Tento rok bola naším cieľom Zbojnícka chata.
Naša tradičná zostava – Otec Martin, sestra Lívia, Jožo, Marcel, Laco, Tomáš, Baška, Duško, Terka, Lucka a ja – ráno prekvapila. Dokázali sme vstať, najesť sa a o pol ôsmej sme už sedeli v električke a obdivovali z okna srny (bola tam jedna jediná maličká líštička, ktorú moje oko preklasifikovalo na obrovskú srnu, čím mali moji kamaráti opäť raz skvelý dôvod celý deň si zo mňa uťahovať) (Zobraziť viac…)

Končistá

(Zobraziť viac…)

Ostrva

Ako sme prišli na rozdiel medzi prechádzkou a turistikou.

Na konci školského roka a na začiatku leta, sa UPC vybralo na rozlúčkovú chatu do Popradu. Lúčili sme sa s Majkou, Evkou, Igim a Jančim, ktorí úspešne skončili jednu a začínajú druhú etapu života. Inak a s inými ľuďmi. A s novými snami a predstavami a s trochu iným životným štýlom ako my ostatní, ešte „bezstarostní vysokoškoloáci“. Lúčili sme sa a spomínali a boli vďační, že sme sa mohli spoznať a chvíľu kráčať životom spolu. (Zobraziť viac…)