S Ďumbierom
Tím sa zúžil, Anna trochu zaspala, no napriek tomu sme sa po rannej sv.omši vybrali kdesi… Chopok, Ďumbier. Obzreli sme terén zo Srdiečka, zaparkovali na Trangoške a s lyžami na ruksakoch vyšli na Srdiečko (parkovisko bolo už plné). Okrajom zjazdovky sme vyšli na Kosodrevinu. To, prečo otec nie je na fotkách, je všetkým jasné. Odbočili sme po chodníčku do Demänovského sedla (vďaka otčeho inštrukciám cez telefón). Otca sme videli ako stúpa nahor (tak trochu, lebo oblačnosť stúpala tiež, vietor fúkal). Kým sme prišli po odbočku do sedla, otec už sedel zlyžovaný na kameni a čakal. Vyšli sme spolu nahor, spustili sa nadol. Na vrchu sa nám motali hlavy z hmly, ale lyžovačka parádna, nikoho nikde. A vydali sa opäť nahor… otec stihol aj tretíkrát nadol. Pod sedlom sme zabočili doľava, smer Kamienka, ubytko zarezervované. Po chodníku sme občasne vypli lyže, preniesli cez kamene a pokračovali na pásoch. Cestu nám skrížili len davy kamzíkov 🙂 A naša hmlistá minulosť sa začala pomaly meniť na jasnú budúcnosť 🙂 Vietor síce fúkal, no konečne sme sa dostali nad mraky, vychutnali (treba chápať v medziach podmienok počasia, híkali sme, no omrznuté časti tela nám nedovolovali ostať stáť na mieste koľko sa nám len zachce) si zapadajúce slnko, mraky pod nami. Večer sme si dali fajnový nedelný obed na chate, bol aj aperitív, aj digestív :), podebatili sme a išli spať. Nedá mi nenapísať, že otče tentokrát nerobil kontru hučiacim snežním delám nijakým chrapotom. Nasali sme trochu z atmosféry prekrásneho rána na horách a vyzliekajúc (bolo horúco) sa sme zlyžovali po zjazdovke na Srdiečko. Proste paráda!
Barborka, ty si ale rýchla s tým článkom. Ďakujem 🙂
Ináč veľmi pekný výlet, len ten sniežik by ešte mohol pripadnúť.
Ako po káve 🙂 Nie je zač! A s tým snehom to zatiaľ vyzerá veľmi blede…
a ja som bol kde?
Ale keby si bol s nami, tak tiež nie si na fotkách :):):)